Legendárne stretnutie rodiny Kajlichovcov v Annavile

Annavila bola postavená v roku 1927, dal ju vybudovať Anton Kajlich, hlavný piešťanský notár a spolubudovateľ mesta. Stala sa rodinným sídlom Kajlichovcov a miestom, ktoré bolo úzko späté s ich každodenným životom aj kultúrnym dianím Piešťan. Práve tu žili predkovia rodiny a neskôr aj významný slovenský maliar Aurel Kajlich so svojou manželkou a deťmi. Vila bola miestom rodinného života, tvorby i stretnutí a najmä umeleckého života, no dramatické udalosti 20. storočia zasiahli aj túto rodinu.

Jej členovia boli nútení opustiť rodné Piešťany, rozutekali sa do zahraničia a osudy ich na dlhé roky rozdelili. Mnohí z nich sa nikdy nestretli a nikdy sa nemohli vrátiť na miesto, ktoré považovali za domov. Aurel Kalich už nikdy nevidel ani nepočul svojich dvoch synov Aurela a Antona, ktorí emigrovali v roku 1966 do Ameriky a s týmto žiaľom v srdci aj zomrel.

Annavila, ktorá roky chátrala a jej osud sa kedysi mohol zdať spečatený, sa dostala do rúk majiteľky Ruženy Strakovej. Tá si vilu zamilovala, s mimoriadnym citom ju zrekonštruovala v štýle art deco a vdýchla jej nový život a perspektívu na mnohé ďalšie roky. Dnešná Annavila je nádherným, príjemným a kultivovaným miestom s vycibreným vkusom, ktoré si zachovalo svoj jedinečný genius loci.

Aj vďaka históriou zanietenej riaditeľke penziónu Daniele Gloss, ktorá stretnutie zorganizovala, sa rodina Kajlichovcov mohla po rokoch symbolicky vrátiť domov: „Cítim morálnu povinnosť učiniť takúto satisfakciu k rodine, ktorá si to zaslúži.“ Ubytovanie v domove poskytla veľkorysá majiteľka Ružena Straková a nápad so stretnutím vzišiel od jedinej žijúcej dcéry Aurela Kajlicha, Anity.

Rodina si v Annavile užila niekoľko nádherných dní, počas ktorých vládla výnimočne srdečná a uvoľnená atmosféra. Väčšina účastníkov sa zhodla, že odchádzať sa im vôbec nechcelo a rozlúčky boli o to ťažšie. Veľmi rýchlo si medzi sebou vytvorili blízkosť a porozumenie, akoby sa nikdy nerozišli. Niektorí z nich sa vôbec nevideli, niektorí sa zase stretli po 35 rokoch.

Častými návštevníkmi vily bývajú Anita Kajlichová s dcérou Mary-Lou Richards Nilsson a jej manželom Larsom i s deťmi Alexandrom a Júliou. Do Piešťan prišli tentoraz aj Michael Catherwood, jeho manželka Bianca Kajlich a ich dcéra Magnólia, Anya Kajlich Cotliarenko z Havaja s manželom Gulihermem a deťmi Enzom a Anitou, Patrícia Kajlich, vdova po maliarovom synovi, lekárovi Aurelovi, z amerického štátu Washington, André Kajlich, paralympionik s manželkou Marianou a deťmi Kirou a Aurelom z francúzskeho Nice, Lana Kajlich z austrálskeho Brisbane a napokon Aurel Kajlich z Piešťan s manželkou Denisou a synmi Dáriusom a Leonom.

Do Piešťan prišlo aj viacero detí, ktoré Annavilu opäť oživili dupotom detských nôh, smiechom a džavotom. Historický objekt sa na chvíľu znovu naplnil presne takým životom, aký tu kedysi býval – rodinným, veselým a spontánnym.

Počas pobytu sa rodina prechádzala priestormi Annavily, ktorá je dnes zaplnená Kajlichovými obrazmi – ich otca, starého otca a pradedka. Vila je plná umeleckých diel nevyčísliteľnej hodnoty, ktorej podstata spočíva nielen v materiálnej hodnote, ale najmä v silnej citovej a nehmotnej hodnote, hlboko zakorenenej v rodinnej minulosti. Chodby lemujú fotografie predkov, rodičov a starých rodičov. Členovia rodiny si mohli prezerať zábery zo života svojich rodičov z čias, keď oni sami ešte neboli na svete, a zároveň vidieť, ako Annavila vyzerala v minulosti.

Súčasťou programu stretnutia bola oficiálna návšteva Mestského úradu v Piešťanoch, kde členov rodiny, ktorí sa zapísali do pamätnej knihy mesta, prijal primátor Peter Jančovič. Išlo o symbolické gesto návratu rodiny a pripomenutia si zásluh ich deda a pradeda, notára Antona Kajlicha, ktorý sa v značnej miere zaslúžil o prebudovanie obce na mesto.

Nasledovala spomienka na nedávno zosnulého Antiho Kajlicha, výnimočného piešťanského vodnopólistu, ktorému bola venovaná pietna chvíľa na kúpalisku Eva. Práve tu si účastníci pripomenuli jeho športový i ľudský odkaz a jeho pevné spojenie s Piešťanmi, hoci veľkú časť života prežil v zahraničí.

Významnou súčasťou stretnutia bolo tiež slávnostné gala popoludnie, na ktoré prijali pozvanie viacerí vzácni hostia. Medzi nimi nechýbal predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, ako aj priatelia a známi rodiny Kajlichovcov z čias minulého storočia. Počas tohto podujatia zazneli koncertné vystúpenia aj osobné príbehy o fungovaní rodiny v minulosti.

Vyvrcholením popoludnia bolo slávnostné odhalenie pamätnej tabule, ktorá bude natrvalo pripomínať stretnutie rodiny Kajlichovcov v Annavile. Tabuľa bola osadená na vonkajšej stene objektu a symbolicky ju odhalili všetci prítomní potomkovia rodiny. Následne do záhrady vily spoločne zasadili magnóliu, ktorá je nielen obľúbeným stromom v piešťanskom parku, ale jedna z vnučiek Anitinho už zosnulého brata nesie meno Magnólia.

Prekvapením počas pobytu rodiny bol posledný spoločný večer, keď sa všetci príbuzní zišli, aby vyjadrili vďaku riaditeľke penziónu Daniele Gloss a majiteľke Ružene Strakovej. Pripravili si pre ne osobitný program, do ktorého každý z rodiny vniesol niečo zo seba. Večer moderoval Michael Carter Wood, profesionálny moderátor z Los Angeles.

Niekto spieval, iný rozprával silné rodinné príbehy, ďalší moderoval, tancoval alebo pripravil hru. Maliarova vnučka Anya z Havaja predniesla príbeh o prezidentovi Lincolnovi, ktorý previedol Ameriku zlými časmi. Aj keď on sám ako kapitán ležal na palube svojej lode už mŕtvy a nevidel burácajúce davy, ktoré ich vítali, doviedol svoju loď do prístavu. Tak aj dve schopné ženy, Daniela a Ružena, uchopili kormidlo lode Annavila a úspešne ju priviedli do cieľa. Každý prispel vlastným osobným „darčekom“, čím vznikol večer plný originality, láskavosti a spolupatričnosti.

Večer bol plný pocitu rodinného zázemia, no zároveň hlboko emotívny. Spomienky na predkov, rodičov a starých rodičov, ktorí kedysi z Annavily odišli a už nikdy sa nemohli vrátiť, vyvolali silné dojatie. Mnohí sa neubránili slzám.

Neubránili sa tiež otázkam, čo by ich otcovia a starí otcovia povedali na to, že sa ich deti a vnuci po toľkých rokoch opäť stretli práve na mieste, kde kedysi žili a tvorili. Smútok z toho, že im to už nemôžu osobne povedať, sa miešal s radosťou z návratu a pocitom, že kruh sa aspoň symbolicky uzavrel.

Prelínanie minulosti so súčasnosťou sa výrazne odráža aj v činnosti kultúrnej ambasádorky a manažérky Annavily Daniely Gloss, ktorá už pred pätnástimi rokmi zorganizovala prvé veľké stretnutie potomkov rodiny Winterovcov v Piešťanoch, rodiny, ktorá sa zásadným spôsobom podieľala na rozvoji kúpeľov a samotného mesta. Aj tentoraz sa história spojila s prítomnosťou a Annavila sa stala miestom návratov, zmierenia a nových začiatkov.

Stretnutie rodiny Kajlichovcov bolo nielen návratom ku koreňom, ale aj dôkazom, že príbehy minulosti môžu aj vďaka ľuďom, ktorým nie sú osudy iných ľahostajné a snažia sa zmierniť krivdu, znovu ožiť. Annavila sa tak opäť stala miestom, kde sa stretli spomienky, emócie a ľudské osudy, presne tak ako kedysi.