Ernest Koppon fotil už ako vysokoškolák na Mladej garde
Ernest Koppon sa narodil 3. februára 1958 v Myjave. Už počas štúdia na vysokej škole sa začal venovať tvorivej fotografii. Bol členom Fotoklubu na internáte Mladá garda, kde získal základné poznatky o fotografickej tvorbe od vtedajších renomovaných teoretikov fotografie, ako boli Vladimír Vorobjov, František Tomík a ďalší.
V roku 1984 sa stal členom Fotoklubu pri Mestskom kultúrnom stredisku v Piešťanoch, kde zožal aj svoje prvé úspechy v rámci okresných i krajských fotografických súťaží. V súčasnosti je členom Zväzu slovenských fotografov.
V tvorbe Ernesta Koppona dominuje tematika krajiny a prírody, no pútavé sú aj jeho multimediálne prezentácie. Za svoje fotografie získal rad ocenení v súťažiach ako Fotokursalon v Piešťanoch, Trnavský objektív a AMFO, Slovensko moje a na ďalších parkových výstavách fotografií. Podieľal sa na tvorbe obrazovej časti publikácie Mestečko naše Vrbové a realizoval niekoľko samostatných výstav v rôznych mestách Slovenska.
Ernest Koppon patrí k tým autorom fotografie, pre ktorých je krajina nielen motívom, ale predovšetkým jazykom – spôsobom, ako pomenovať ticho, čas a ľudské prebývanie vo svete. Od raných rokov strávených vo fotokluboch až po súčasnosť si trpezlivo buduje rukopis založený na pozornosti k svetlu a vnímavosti k detailu.

Jeho tvorbu charakterizuje prepojenie obrazu a slova. Sprievodný text nie je ilustráciou, ale ďalšou vrstvou – jemným posunom významu, ktorý vedie diváka od deskriptívneho vnímania k asociačnému čítaniu. Autor prekladá krajinu ako „reč“, v ktorej sa význam skladá z náznakov: z vlhkosti rána na tráve, z tónu oblohy medzi súmrakom a tmou, z prerušenia horizontu jediným stromom. Tento spôsob vnímania krajiny tvorí základ jeho tvorby.
Pre svoju výstavu v Malokarpatskej galérii v Chtelnici s príznačným názvom Príbehy autor pripravil tri dominantné cykly fotografií.
Mágia Malej Fatry je kľúčovým motívom, ktorý tieto prístupy koncentruje. Výsledkom je vizuálne premyslená skladba, nie súbor „pekných krajiniek“. Projekt existuje ako multimediálna prezentácia aj ako fotografická kniha rovnakého názvu. Autorovi priniesol viaceré ohodnotenia: prvenstvo v celoslovenskej súťaži AMFO 20 za multimediálnu verziu a ocenenie fotografoknihy vo finále CEWE Fotokniha roka.
Cyklus Rambe Vrbové sa sústreďuje na krajinu blízka – mesto a jeho okraje. Nejde o urbanistickú reportáž, ale o potulku, ktorá skladá identitu lokality z odleskov, nájdených kompozícií a jemných situácií na periférii pohľadu.
Fotokniha Voda života upriamuje pozornosť na element, ktorý sa v autorovej tvorbe objavuje opakovane – niekedy ako zrkadlo, inokedy ako hranica, pamäť či pohyb.
Kopponovou silnou stránkou je vytrvalosť. Dlhodobo sa vracia k lokalitám, rozvíja témy a pestuje vizuálnu disciplínu, ktorá mu priniesla ocenenia na regionálnych aj celoslovenských prehliadkach. Jeho prístup stojí na kontinuite a osobnom záujme, nie na krátkodobých trendoch. Výstava prezentuje Koppona ako fotografa premýšľania, nie hľadača efektného momentu, ale pozorného svedka zmeny. Je o osobnostnej zrelosti, o ochote vnímať premenu krajiny aj ľudí. Jeho autorská výstava v Malokarpatskej galérii je výsledkom takýchto premien a je dialógom s divákmi, ktorí sa stávajú jeho tichými spoluúčastníkmi v obrazoch.
Peter Lančarič