Robotici z Piešťan znovu bodovali

Tieto spoločnosti potrebujú vzdelané pracovné sily – stredoškolské i vysokoškolské. Školy na Slovensku sa tejto problematike nevenujú, ale sú jedinci, ktorí si uvedomujú, že aj v tejto oblasti budú hľadaní odborníci. V Robotickom krúžku Piešťany je pár takýchto študentov, ktorí pracujú na svojej budúcnosti.

Dobrá práca sa zvyčajne dáva ohodnotiť komisii znalcov. Robotici zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej (SPŠE) v Piešťanoch šli na hodnotenie hneď pred dve komisie. Ale s čím tam vlastne išli? Bolo to niečo úplne nové, čo sa na Slovensku objavilo len v minulom roku. Správu o tom priniesol Piešťanský týždeň pred pár mesiacmi – bol to satelit Cansat. V článku sme dosť podrobne popísali činnosť a konštrukciu satelitu i to, že robotici zo SPŠE postúpili do celoslovenského finále, ktoré sa uskutočnilo na letisku v Malých Bieliciach.

Prvé finále

Dlžní sme vám však správu, ako sme si počínali vo finále. Konalo sa 7. mája na trávnatom letisku v Bieliciach. Prevádzka na ňom bola nulová a mohli sme vypúšťacím dronom lietať až do výšky jeden kilometer. Oblaky boli v ten deň vo výške 800 metrov, takže okamih vypustenia sme nevideli a aj satelit a jeho pristátie museli sledovať organizátori ďalekohľadom na statíve. Súťažnému tímu určili len smer, kam satelit s padákom dopadol, a bolo na dvoch hľadačoch tímu, aby ho doniesli naspäť na štart, čo bola podmienka na priznanie úspešnosti letu.

Z kilometrovej výšky, pri miernom vetre, lietali satelity do vzdialenosti niekoľko sto metrov a hľadať ste ich mohli až po zosadnutí na zem. Navyše, vedľa letiska tečie rieka Nitra, ktorá vie satelit „pochovať“ pod vodu. Posledný štartujúci tím mal ťažkosti odštartovať pre veľkú silu vetra, blízku limitu.

Ako prví sme štartovali my, tím SPSEPY. Kvalifikačné kontroly boli bezproblémové, mimochodom, použili sme nový, nami ušitý padák a aj jeho záves bol celkom iný – odhadzovací. Na štarte sme museli padák veľmi precízne zakomponovať do satelitu, lebo bol väčší ako predchádzajúci a bol čiastočne umiestnený v satelite.

Dron vyniesol náš satelit nad oblaky a vypustil vo výške jeden kilometer. Vypustenie nám oznámili, ale dlho sme nič nevideli. Organizátor však statickým ďalekohľadom satelit sledoval a podľa sklonu sme videli, ako a ktorým smerom padá. Zlá viditeľnosť bola i preto, lebo sme pozerali modrý padák na modrej oblohe. Bolo však evidentné, že padol za stromy okolo rieky, do rieky alebo niekam, kde bo nebolo vidieť. Pád do vody sme ihneď vylúčili, lebo satelit kontinuálne vysielal dáta, čo sme videli na prijímacom počítači. Bolo jasné, že padol za rieku.

Navyše, poučení tým, že vlani tri tímy satelit po dopade nenašli a neboli hodnotení, pridali sme doň aj senzor GPS a ten neustále vysielal. Na mobile sme videli jeho polohu na mape, takže bolo hračkou nájsť ho. Dopadol asi 50 metrov za rieku, padák pekne odhodený tri metre ďalej. Boli sme šťastní. Keďže v noci pršalo, zároveň zablatení a mokrí.

Po prinesení satelitu na štartovaciu pozíciu nám začala plynúť hodina na spracovanie zaslaných-prijatých dát zo satelitu. Chlapci boli takí šikovní, že dáta nielen prijímali, ale aj okamžite prezentovali na notebooku, takže to bol priamy prenos. To umožňuje softvér Grafana, ktorý nám vysvetlil Jaroslav Sochan, týmto mu ďakujeme za pomoc. GPS pozíciu sme vynášali rovno do mapy okolia Bielic, v softvéri QGIS, ten nám odporučila Milica Alexič z Piešťan. Dáta boli zároveň priebežne ukladané na platený server. Prezentácie boli predpripravené, takže stačilo vložiť do nich grafy s dátami.

Do hodiny sme to stihli, odprezentovali, ale prvé miesto sme nezískali. Komisii sa viac pozdával satelit, ktorý počas letu snímal kamerou terén a vyhodnocoval ho. Mal síce iné nedostatky, ale komisia rozhodla a boli to jeho tvorcovia, ktorí v júni navštívili ESA v Holandsku.

Súťaž 4E.ON

Tým sa však anabáza nášho satelitu neskončila. Je tu ešte jedna odborná komisia, pred ktorú sme išli. Na výstavbu satelitu sme potrebovali sponzora, lebo satelit sme sami vyvíjali a v celoslovenskom finále sme použili až jeho siedmy variant. A na to sú potrebné financie. Sponzor náš projekt vybral ako preňho zaujímavý – nazvali sme ho „Družica Cansat“. Vybral však aj ďalších asi 15 tímov na iné energetické projekty a s nimi sme súťažili o cenu 4E.ON Odbornej komisie. V každom variante sme počítali s dvomi satelitmi, jeden na súťaž Cansat a druhý pre sponzora.

Naším sponzorom je Západoslovenská energetika (ZSE) a satelit sme preň vyvíjali na snímanie úrovne žiarenia (RTG, Gama, časticové…) počas výronov slnečného vetra. V rokoch 2024 a 2025 je maximum slnečnej aktivity s 11-ročným cyklom a v týchto maximách v minulosti dochádzalo k rozpadom silno prúdových sietí (Carringtonová udalosť v Anglicku v roku 1859, dokumentovaný rozpad siete v Kanade 1989, možno aj tohtoročný rozpad siete Španielsko-Francúzsko). Náš satelit je schopný tieto vplyvy príslušným senzorom zosnímať a zdokumentovať, čo môže pomôcť v prevencii.

Druhé finále

Druhé finále, pred hodnotiteľmi zo ZSE, bolo počas júna. Prvými hodnotiteľmi boli zamestnanci spoločnosti, ktorí udeľovali cenu Sympatie zamestnancov ZSE. Činnosť satelitu sme im dokumentovali pomocou fotografií a popisom. Po nich prišla na rad Odborná komisia ZSE, ktorej sme vlastnosti satelitu dokumentovali minútovým videom zobrazujúcim jeho činnosť a prezentáciou. Záverečné hodnotenie odbornej komisie bolo potom o dva týždne formou 15-minútového online stretnutia tímu a komisie cez EduPage.

Samozrejme, hodnotenie nám nepovedali, nechali to na záverečný Festival energie, ktorý sa konal 20. júna v objekte Elektrárne v Piešťanoch. Tu boli zverejnené všetky súťaže, ktoré sa konali celý rok, a zároveň obecenstvo, asi sto žiakov ZŠ a SŠ, udeľovalo cenu Sympatie Festivalu energie.

SPŠE v Piešťanoch bola mimoriadne úspešná. Chlapci z II. A triedy zvíťazili vo vedomostnej súťaži „5 proti 5“. Družica Cansat získala tretie miesto v súťaži Sympatie Festivalu energie. Chlapci počas podujatia pracovali, vysvetľovali, predvádzali, ako družica v priamom prenose reaguje na zohrievanie fénom. Každý si mohol „dýchnuť“ na senzory, tie okamžite reagovali, a na notebooku sa grafy hýbali k novým hodnotám.

Odmena za ročnú prácu

To najdôležitejšie bolo oznámené až na konci festivalu. Jedinou finančne hodnotenou bola súťaž 4E.ON Odbornej komisie. V nej sme medzi 15 konkurentmi získali s „Družicou Cansat“ druhé miesto. Pracovala perfektne a jednu zostavu – družica + prijímač – sme ponúkli Elektrárni. Forma, akou by mohla pracovať v ich podmienkach, je zatiaľ diskutovaná. Je to rádiový vysielač a prijímač a platia preň určité záväzné pravidlá.

V každom prípade žiaci SPŠE Marek Ratzenbock, Andrej Nagy, Viliam Kocián, Matej Jelenek, Samo Lacika a Samo Trník ukázali, že keď sa pred nich postaví náročná úloha, na ktorú ich učiteľ pripravuje, vedia zabrať a veci dotiahnuť do úspešného konca, aj keď je to „Space robotika“. Dvaja z nich sú už na univerzite. Marek a Viliam, držíme palce pri štúdiu.

Družstvo SPSEPY aj touto cestou ďakuje Romanovi Kissovi za spoluprácu a pomoc pri realizácii projektu Cansat. Jozef Dragula, interný mentor družstva SPSEPY