Kolonádový most začnú rekonštruovať v budúcom roku a otvoria ho najskôr až v septembri
Piešťanskí poslanci sa na minulotýždňovom zasadnutí mestského zastupiteľstva dozvedeli aj podrobnosti o dôvodoch uzavretia Kolonádového mosta. O havarijnom stave a príčinách jeho uzavretia prišli informovať predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov profesor Marián Drusa, za Žilinskú univerzitu v Žiline dekan Stavebnej fakulty profesor Benko a Ing. Patrik Kotula, PhD. Autori odborných posudkov stavu Kolonádového mosta poslancom vysvetlili, že k jeho uzavretiu radnica a krízový štáb mesta pristúpili na základe ich odporúčaní.
Krízový štáb mesta 17. októbra rozhodol o uzávierke Kolonádového mosta až do ukončenia rekonštrukcie pilierov. Na minulotýždňovom zastupiteľstve Marián Benko, Vladimír Drusa a Patrik Kotula uviedli, že sa tak udialo na základe ich odporúčaní, ktoré vychádzajú z dlhodobých meraní a statických posudkov.
Ako uvádza aj písomná správa o stave mosta, prvé zistenia o jeho zlom technickom stave boli zadokumentované Stavebnou fakultou Žilinskej univerzity už v roku 2001, ďalšia informácia o diagnostike a prepočte spodnej stavby mosta rovnakou inštitúciou bola vyhotovená v roku 2007. Následne v roku 2009 Žilinská univerzita vypracovala projekt opravy mosta. Ten riešil kompletnú opravu a obsahoval spôsob sanácie spodnej stavby, zosilnenie pilierov, sanáciu povrchu opôr a pilierov, práce na vozovke a „nadstavbe“, sanáciu spodnej nosnej konštrukcie.
V roku 2014 bola spracovaná projektová dokumentácia pre stavebné povolenie s podrobnosťami pre realizáciu. Malo sa vykonať očistenie nosnej konštrukcie zospodu a z bokov od zvetraných častí betónu, očistenie výstuže od korózie, ošetrenie poškodenej výstuže a sanácia nosnej konštrukcie tak, aby jej prvky mali po sanácii zhodné rozmery s projektovaným stavom. Malo tiež dôjsť k odstráneniu pomocných konštrukcií a zariadení z mosta a jeho okolia, uvedenie mostného objektu a priestoru pod mostom do pôvodného stavu. Stavebné povolenie mesto získalo v roku 2017.
V roku 2018 mesto získalo dotáciu 950-tisíc eur od Ministerstva kultúry SR na komplexnú obnovu hornej stavby. Možnosť použitia týchto zdrojov na sanáciu poškodených dvoch pilierov nebola možná – boli by to neoprávnené náklady. Mesto preto využilo príležitosť odľahčiť konštrukciu a opraviť poškodené časti.
V roku 2019 sa uskutočnila obnova hornej stavby z dotácií a mestského rozpočtu v celkovej hodnote investície 1 563 156 eur. Stavba bola skolaudovaná v marci 2021.
Od roku 2021 prebiehajú nepretržite merania posunov a pretvorení Kolonádového mosta. V roku 2023 bol stav pilierov posudzovaný a prehodnotený aj možný termín odloženia realizácie sanácie do konca roka 2026.
V roku 2024 bolo vydané stavebné povolenie na projektovú dokumentáciu sanácie dvoch pilierov, ktoré boli vyhodnotené statikom ako havarijný stav. Na základe priebehu meraní v tomto roku boli zistené odchýlky viac, ako by bolo „prípustné“, a statici si vyžiadali fotodokumentáciu stavu pod vodou. Od roku 2025 do dnešného dňa sa uskutočnili tri merania.

O príčinách uzavretia Kolonádového mosta prišli poslancov informovať predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov profesor Marián Drusa, za Žilinskú univerzitu v Žiline Ing. Patrik Kotula, PhD., a dekan jej stavebnej fakulty profesor Vladimír Benko.
Stanovisko univerzity k súčasnému stavu
K prehodnoteniu súčasného stavu bolo potrebné spracovanie predbežnej správy z doteraz vykonaných meraní od roku 2021 až po dve merania v roku 2025. Statici si vyžiadali doložiť fotodokumentáciu od potápačov. Na základe tohto bola objednaná fotodokumentácia od skupiny potápačov, medzi ktorými sa nachádza aj statik – odborné posúdenie stavu priamo pod vodou.
Už pri prvom ponore bol zistený zhoršený stav – potápači počas prác konzultovali stav so statikmi zo Žilinskej univerzity. Na základe zistených skutočností sa na univerzite konalo stretnutie statikov, ktorí sa na danom projekte podieľajú už roky a mestu bolo zaslané stanovisko s odporúčaním o okamžitom uzavretí Kolonádového mosta.
Ako ďalej s uzavretým mostom
Pre úplnú diagnostiku je podľa statikov nutné dokončiť fotodokumentáciu pod vodou aj s presným popisom nedostatkov a doplniť vzhľadom na postup degradácie aj fotodokumentáciu na ostatných troch pilieroch mosta, či sa nezhoršil aj ich stav. Je tiež potrebné vypracovať podrobný statický posudok aktuálneho stavu pilierov, ktorý bude podkladom pre zvolenie správnych postupov prác ich sanácie.
Z 1,2 milióna skok na 2,5 milióna
Radnica mala vyčíslené náklady na opravu pilierov už v roku 2022, a to 1,2 milióna eur. Pre rok 2023 sa táto suma v mestskom rozpočte neobjavila s odôvodnením, že sa mesto bude uchádzať o dotácie mimo jeho rozpočtu.
V súčasnosti radnica už komunikuje odhadovanú sumu na rekonštrukciu v objeme 2,5 milióna eur a hradené to má byť z úveru. „Hľadali sme iné zdroje, písali sme na rôzne ministerstvá, ktoré nás odkazovali jedno na druhé. Kultúra tvrdila, že to je doprava, doprava tvrdila, že to nie je dopravný most, ale iba pre peších. Museli sme teda spraviť rozhodnutie, že pôjdeme do toho z vlastných, respektíve úverových zdrojov,“ povedal o situácii primátor Peter Jančovič.
Mestské zastupiteľstvo tak v rámci schvaľovania rozpočtu mesta pre rok 2026 schválilo aj potrebný úver. „Ak pôjde administratívne všetko bez komplikácií, verejné obstarávanie na zabezpečenie zhotoviteľa stavby by mohlo byť ukončené do troch mesiacov. Práce na realizácii projektu sanácie pilierov sú odhadované na pol roka. Ak teda pôjde všetko podľa predpokladov, most by mohol byť pre verejnosť sprístupnený najskôr v septembri budúceho roka,“ doplnil informácie poslancom Jančovič.