Na otvorenie Kraskovej expozície prišla aj jeho vnučka a pravnuk

„Doposlanú básničku s Vaším láskavým dovolením podržím si. A kto je to, prosím, ten Janko Cigáň? Veď je to nádejný poet! Veršuje, i myšlienky má. Len ho ráčte mocne zajať do nášho krúžku, povzbudzovať, upevňovať: a Boh dá, zmohutnie na stĺp našej literatúry. Objímam ho v duchu…“ tieto slová napísal P. O. Hviezdoslav 11. marca 1911 ako odpoveď na list, ktorý mu poslala Terézia Vansová. Nachádzali sa v ňom verše Janka Cigáňa – tak sa pod svoje diela podpisoval Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto. Táto informácia sa nachádzala na pozvánke, ktorú dostali vzácni hostia pri príležitosti otvorenia novej expozície.

Medzi pozvanými nechýbali predstavitelia Trnavského samosprávneho kraja i Mesta Piešťany, architekti, realizátori novej expozície aj donori, no azda najvzácnejšou bola vnučka básnika, Jana Bujnová so synom. Nechýbali slávnostné príhovory riaditeľa Balneologického múzea I. Wintera Vladimíra Krupu, vicežupana TTSK Patrika Voltmanna, viceprimátora Piešťan Jána Krupu. Vladimír Krupa poďakoval všetkým, ktorí na slávnosť prišli, i tým, ktorí novú muzeálnu expozíciu vytvorili, podporili a v neposlednom rada poďakoval kolegom, ktorí sprístupnenie svojím pracovným nasadením vykonali.

Počas slávnosti predniesol najznámejšiu Kraskovu báseň, Nox et solitudo, Alfréd Swan v sprievode hudby v podaní hudobníkov Juraja Tomku, Jozefa Ostroluckého, Veroniky Kubešovej a Pavla Muchu z hudobného zoskupenia Mucha Quartet. Tí sa na slávnosti prezentovali skladbami hudobného skladateľa Vladimíra Godára z filmov Martina Šulíka.

Nová expozícia života a diela básnika Ivana Kraska v Piešťanoch

V roku 1976 si kultúrna a literárna obec, ale i široká verejnosť pripomínala 100. výročie narodenia Ivana Kraska. Pri tejto príležitosti bola 13. júla 1976 (básnik sa narodil o deň skôr) v Piešťanoch slávnostne otvorená nová expozícia múzea Pamätná izba Ivana Kraska. V pôvodnom stave zostali dve izby – obývačka a spálňa, zvyšná časť bytu bola adaptovaná na priestory literárno-múzejnej expozície.

Ivan Krasko (vlastným menom Ján Botto) sa s manželkou Elenou do Piešťan presťahovali z Bratislavy 27. novembra 1943. Básnik tu žil až do svojej smrti 3. marca 1958. Elena, vdova po básnikovi, sa napokon vzhľadom na vysoký vek v roku 1975 rozhodla vysťahovať do Rakúska k dcére Eve a zaťovi, spisovateľovi Ladislavovi Mňačkovi. Aj po odsťahovaní sa zostala v kontakte so známymi a priateľmi v Piešťanoch i s riaditeľom múzea Elemírom Čelkom. Elena Bottová zomrela 16. júla 1986.

Byt aj cenné kusy zariadenia, knižnicu a mnohé drobné predmety darovala štátu vdova po básnikovi spoločne s dcérou Evou. Podmienkou bolo zriadenie muzeálnej expozície o živote, tvorbe a diele Ivana Kraska. Adaptáciu bytu básnika a vytvorenie expozície dostalo za úlohu zabezpečiť Balneologické múzeum v Piešťanoch. Vďaka úsiliu jeho vtedajšieho riaditeľa Elemíra Čelka sa tento zámer podarilo, napriek rôznym komplikáciám i neprajnosti niektorých ľudí, v druhom polroku 1975 a prvom polroku 1976 zrealizovať.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia bola expozícia v spolupráci s dcérou básnika Evou Mňačkovou, s podporou jej manžela Ladislava Mňačka, reinštalovaná. Bol zmenený jej pôvodný vzhľad, čiastočne koncepcia a podstatne bola zmenená vizuálna stránka expozície. Pribudli viaceré zbierkové predmety, ktoré pani Mňačková darovala.

Po takmer 30 rokoch od čiastočnej reinštalácie sme sa rozhodli expozíciu zmeniť – vytvoriť novú modernú expozíciu. V rámci projektu bolo tiež potrebné zrekonštruovať a opraviť priestory, ktoré boli na expozíciu adaptované v rokoch 1975-1976. Nevyhnutná bola rekonštrukcia podláh v expozičnej časti, elektroinštalácie, bezpečnostného systému, niektorých stavebných častí interiéru, výmena osvetlenia a i.

Proces kompletnej rekonštrukcie priestoru a tvorby novej expozície sme uskutočnili v dvoch etapách v rokoch 2023 a 2024. Pre obe etapy sa nám podarilo získať finančnú podporu, ktorú z verejných zdrojov poskytol Fond na podporu umenia – hlavný partner projektu. Spolufinancovanie pokryli finančné príspevky Trnavského samosprávneho kraja – zriaďovateľa múzea a tiež financie z vlastných zdrojov múzea.

V roku 2023 sme vyhlásili a zrealizovali verejnú architektonicko-výtvarnú dvojetapovú súťaž návrhov. Vyhodnotenie druhej etapy súťaže sa konalo 19. mája 2023. Na prvom mieste skončil Ateliér Greš – Želiar. Víťazmi súťaže sa teda stali mladí architekti Ing. arch. Martin Želiar a Mgr. art. Maroš Greš s novou filozofiou expozície, ktorej hlavnou myšlienkou je „bádanie, objavovanie a odokrývanie“.

V duchu tohto zámeru bola expozícia aj zrealizovaná. Väčšina originálnych dokumentov, kópií archívnych materiálov i trojrozmerné predmety sú vystavené v systéme zásuviek, kde sú skryté, alebo v časti mobiliáru nazvanom skriňa, kde sú v náznakoch odhalené výrezmi v dverách a návštevník je vyzvaný k tomu, aby ich sám „objavoval“. Na základe výsledkov súťaže sme koncom roku 2023 požiadali Fond na podporu umenia o grant na tvorbu novej expozície a boli sme úspešní. V roku 2024 nasledovala realizácia novej expozície.

Do expozičnej časti architekti navrhli niekoľko kusov výstavného mobiliáru, ktoré označili samostatnými názvami. Tie hlavné sú komoda, stôl a skriňa. Doplnkové sú dva – tzv. pilier – a v úvodnej časti expozície kiosk s dotykovou obrazovkou.

Komodou sa začína vlastná literárno-múzejná expozícia života a diela Ivana Kraska. Jeho rodina a rodný dom, zápis o postavení rodného domu básnikovým predkom koncom 18. storočia sú úvodom. V nasledujúcej časti sme chceli verejnosti predstaviť zložitú cestu Kraskových štúdií od ľudovej školy až po vysokoškolské. V závere tejto časti sú vystavené dokumenty, fotografie, pohľadnice predstavujúce Jána Botta ako zamestnanca cukrovaru v Klobúkoch a neskôr, v krátkom predvojnovom období rokov 1912-1914, v chemickej továrni v Slanom.

Ďalší kus výstavného mobiliáru – „stôl“ – umiestnený pri okne s výhľadom do záhrady slúži na vystavenie exponátov informujúcich návštevníkov o básnickom diele Kraska. Je späté predovšetkým s obdobím života v Klobúkoch. Priestor je tu venovaný aj vzťahu básnika s Elenou Kňazovičovou, ktorá sa stala jeho snúbenicou a 20. 11. 1912 manželkou.

Poslednú časť expozičného nábytku predstavuje tzv. „skriňa“. Je rozdelená na dve menšie a jednu väčšiu (stredovú) sekciu. V prvej časti sú vystavené dokumenty, fotografie a predmety približujúce osudy Jána Botta počas prvej svetovej vojny. V prostrednej sekcii sme sa zamerali na rodinu básnika a jeho činnosť ako politika, poslanca a senátora, ktorý pomáhal konštituovať základy Československej republiky. V tretej sekcii „skrine“ sme sa rozhodli predstaviť záverečné obdobie života básnika. Je späté s Piešťanmi, kam sa v roku 1943 i s manželkou presťahovali. Zachytená je tu aj postupná premena bytu básnika na expozíciu o jeho živote a diele.

Pre návštevníkov, ktorí sa podrobnejšie zaujímajú o Kraskovu osobnosť, sú pripravené i digitálne prezentácie. Nájdu tu podrobné textové a obrazové materiály o etapách jeho života, literárnej tvorbe, rodine a môžu a oboznámiť s básnikovou knižnicou a umeleckou zbierkou.

Zrealizovaním projektu sme expozíciu posunuli na novú úroveň, priniesli novú filozofiu spoznávania osobnosti básnika Ivana Kraska, jeho osobného života, zaujímavej životnej dráhy a predovšetkým jeho básnickej tvorby. Dielo nie je síce rozsiahle, ale jeho kvality sú cenené dodnes.

Pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera i realizátori novej expozície veria, že expozíciu nájde a objaví veľa spokojných návštevníkov.

Vladimír Krupa