Fantastická zoológia Vladimíra Oravca pozýva do sveta fantázie
Dom umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch pozýva na autorskú výstavu výberu z diela sochára Vladimíra Oravca pod názvom Fantastická zoológia. Výstavu otvorila na vernisáži v stredu 1. októbra riaditeľa Domu umenia Edita Bjeloševičová s kurátorom Petrom Rusnákom. Sprístupnením výstavy sa v Dome umenia zároveň začína 27. ročník česko-slovenského festivalu Piešťanské rendezvous 2025.
Medailón autora výstavy Vladimíra Oravca stroho konštatuje: „Narodil sa 22. novembra 1952 v Bratislave, štúdium absolvoval v rodnom meste v rokoch 1968-1972, následne v Prahe v rokoch 1973-1979, domicilom v Banskej Štiavnici. Vynikajúci sochár, keramik, dizajnér, ktorý vystavoval okrem vlasti aj v Monaku, Belgicku, Nemecku, Česku… Jeho dielo je zastúpené vo viacerých galériách a početne aj v súkromných zbierkach.“ Je však možné takto stručne zachytiť, pomenovať a zhrnúť dielo autora? Určite nie, preto nech prehovorí dielo samé!
Staroveký filozof Hérakleitos z Efezu píše, že podstata vecí sa rada skrýva. A skutočne – za všetkým hľadaj logos, slovo, znak, skrytý význam vecí. Umelec-sochár túto podstatu pre seba a pre nás objavuje, vyslovuje a vyjavuje v diele. Vyjavuje trvalo a definitívne prekonávajúc stravujúcu moc času. Socha je dokonalosťou v tom zmysle, ako ju vnímali starí Gréci – je nehybnosťou, stálosťou, večnosťou, tým božským. Všetky tieto atribúty sú exemplárne vyjadrené v soche, v plastike a reliéfe zastúpených na autorskej výstave výberu z Oravcovej tvorby so zameraním na komornú plastiku a keramickú maľbu.
V jedinečnom svete imaginácie Vladimíra Oravca sa pred nami otvára svet pitoreskných bytostí, akási fantastická zoológia v duchu múdreho slepca argentínskej literatúry Jorge Luis Borgesa. Nevšedný beštiár stredovekých katedrál, svet skamenený a akoby zakliaty, predsa však neskutočne dynamický, živý a sugestívny. Každá vystavená plastika rozpráva svoj príbeh – biblický, mýtický, stredoveký, barokový, uhorský i slovenský… Vždy je to však príbeh zeme a človeka, ktorý ju od nepamäti pretváral, banským náčiním dobýjal a tvaroval k obrazu svojmu. Ako autor hnetie matériu, aby jej vdýchol tvar, ako zakúša žiaru ohňa pri vypaľovaní diela v peci, ako blúdi, hľadá a nachádza na ceste od tvaru k zmyslu diela, tak sa pred nami rozvíja večný príbeh človeka prebývajúceho na tejto zemi.
Výstava nás uvádza do sveta fantazijných bájí a príbehov, ktoré sme kedysi počúvali v príbehoch láskyplnej matky. Slovenská čarokrásna rozprávka je však aj strašidelná. Svet prostonárodných legiend je odvekov zabývaný príšerami a zvláštnou brutalitou. Nie však samoúčelne. Podmanivé zlo je v príbehu jednoznačne porazené dobrom, porazené totálne a nekompromisne. Brutálna radikalita zla umožňuje o to viac vystúpiť príťažlivosti dobra v plnom jase.
Svet Vladimíra Oravca otvára pre nás, a to pre každého individuálne, dvere naratívneho mýtu, rozprávania, otvára stránky obrázkových knižiek, ktoré nás v detstve mali moc uhranúť. Magická moc príbehu je však stále živá, prebýva v nás trvalo, pričom výstava maestra Oravca ju každým umeleckým aktom, každým vystaveným artefaktom vzýva a povoláva na svetlo sveta.
Výstava Fantastická zoológia kontaktuje dieťa v nás. Otvárame oči v úžase, v strachu i fascinácii – tak ako dieťa vstupuje povedzme do zoologickej záhrady. Dotýka sa zrakom nevšednej zoológie, ktorá je zároveň záhradou mytologickou, archetypálnou, je útočiskom i zemou neprebádanou, ktorú spoznávame pri dobrodružných výpravách. Je záhradou detstva, v ktorej sa cestičky rozvetvujú bez konca, ako o tom krásne píše Borges. Vstúpme teda do záhrady, nechajme sa vtiahnuť jej čarom a počúvajme príbehy, ktoré nám rozpráva.
Dramaturgia DU SF
