Vystavujú zbrane, ktoré prežili stáročia
Vo Vile dr. Lisku v Piešťanoch sa uskutočnila vernisáž výstavy Chladné zbrane – cesta dejinami. Expozíciu pripravilo Balneologické múzeum Imricha Wintera a návštevníkom predstavuje 173 historických zbraní z rôznych období od 14. storočia až po polovicu 20. storočia. Medzi exponátmi sú meče, dýky, šable, kordíky, stredoveké kuše, bijaky či unikátne exponáty, ktoré ukazujú remeselnú zručnosť a vývoj chladných zbraní od stredoveku cez raný novovek až po dôstojnícku éru.
Na vernisáži nechýbal riaditeľ múzea Vladimír Krupa, ktorý privítal hostí a predstavil význam takejto zbierky: „Sme radi, že môžeme verejnosti predstaviť takú rozsiahlu zbierku chladných zbraní, ktorá prináša pohľad na techniku výroby aj históriu jednotlivých predmetov.“
Kurátor výstavy Andrej Bolerázsky porozprával o špeciálnych exponátoch, ktoré sa na výstave nachádzajú: „Jedným z najcennejších exponátov je šabľa schiavona. Objavili sme ju ukrytú na povale kaštieľa v Brunovciach. Kaštieľ kedysi patril Mikulášovi Berczénimu, poslednému pánovi hradu Tematín a generálovi Rákoczyho protihabsburgských povstaní. Šabľa sa našla pri prieskume podkrovia a je datovaná do 17. storočia. Je veľmi dobre zachovaná, pretože bola ukrytá celé stáročia.“
Ďalším unikátom je československá šabľa a dôstojnícky kordík, ktoré sú úzko prepojené s naším mestom. Patrili čestnému občanovi Piešťan Vojtechovi Ábelovi, ktorý má v neďalekom parčíku osadený pomník. „K šabli a kordíku patrili aj osobné veci pána Ábela. Jeho dcéra Nadežda Mikolášiková stále žije v Piešťanoch. Každý kus je unikát, ručná práca, a pošva bola vyrobená presne na mieru,“ uviedol kurátor výstavy. K šabli a kordíku sa viaže veľmi smutný príbeh Vojtecha Ábela, ktorý bol transportom počas druhej svetovej vojny odvezený do vyhladzovacieho tábora, kde bol pripravený o život spoločne s kusom našej histórie a národnej hrdosti.
Zaujímavý je tiež napinák na kušu nemeckého typu, nájdený na Tlstej hore nad Prašníkom, pravdepodobne z obdobia husitských vojen. „Stredoveké kuše boli také silné, že sa nedali natiahnuť ručne. Používali sa mechanické napináky. Kuša dokázala preraziť aj plátovú zbroj a pápež na lateránskom koncile zakázal jej používanie proti kresťanom, pretože ju považoval za diabolský nástroj. Keďže jednoduchý kušostrelec dokázal jediným šípom zabiť urodzeného rytiera v plátovej zbroji a neprebehol čestný boj muža na muža, bola kuša považovaná za nečistú. Zákaz sa však vzťahoval len na použitie proti kresťanom,“ vysvetlil Bolerázsky.
Okrem množstva ďalších kuriozít zaujme výstava indických kopijí a chladných zbraní neznámeho pôvodu. Jednou z nich je obrovský luk, ktorý sa lokalizuje do exotiky niekam okolo ostrovnej Ázie. Zaujímavý je aj plochý kruhový útvar, ktorý má veľmi ostrý okraj. Ten podľa priloženého obrázku nosili Indovia na turbane a požívali ho ako účinnú zbraň tak, že ho roztočili na prste a vrhali na protivníkov.
Hostia sa počas prehliadky expozície pomaly prechádzali medzi vitrínami, zaujato sledovali detaily zbraní a diskutovali o histórii jednotlivých predmetov. Výstava ponúka nielen pohľad na techniku a dekoratívne prvky, ale aj na príbehy ľudí a udalostí, ktoré sa s týmito zbraňami spájajú. Je fascinujúce sledovať zbrane spred niekoľko storočí, ktoré boli nájdené na brehu Váhu či na poli v Moravanoch nad Váhom a podobne.
Výstava potrvá do 26. novembra a je otvorená počas otváracích hodín múzea.
