Zomrel pedagóg SPŠE a kastelán lančárskeho kostolíka
Vo štvrtok 25. septembra zomrel vo veku 81 rokov dlhoročný pedagóg Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch, inžinier Ľudovít Ďuriš z Lančára. Práve v tejto dedinke – na kopci menom Chríb je nádherný kostol svätého Michala Archanjela so zvonicou, obohnaný pevným múrom. Kľúče od „lančárskej sixtínskej kaplnky“, ako kostol prezývali našinci, nosieval vo vrecku celé roky jeho kastelán – Ľudovít Ďuriš. Propagátor a znalec miestnej histórie bol počas svoho aktívneho profesionálneho života učiteľom odborných technických predmetov. Na večnosť odišiel roduverný Slovák, kresťan, dobrý a milý človek.
Ing. Ľudovit Ďuriš bol nielen dlhoročným pedagógom SPŠE v Piešťanoch, ale aj znalcom histórie Lančára. (Autor: Viera Dusíková)
S Ludvíkom, ako ho volali kolegovia, priatelia či susedia sme sa každoročne stretávali na pochovávaní basy v Lančári. Sedel pri stole tak, aby mohol svojím digitálnym fotoaparátom zachytiť veselé lúčenie Podhoranky s fašiangom. V závere článku sú dve fotky, kde L. Ďuriš v úzadí fotí vystúpenie Podhoranky i veselú fašiangovú zábavu v Lančári.
Stredoškolského pedagóga sme odfotili aj pri rozlúčke s budovou SPŠE na námestí SNP, keď 28. augusta 2015 do interiéru SPŠE mohli ešte vstúpiť všetci dávni pedagógovia elektropriemyslovky. Tam, v ľudskej krehkosti a nešikovnosti sa nám pred školou na ceste podarilo rozbiť jeho malý foťáčik a predsavzali sme si, že mu isto-iste kúpime nový. Nehneval sa, nechcel nič. Bol veľkorysý, milý, prívetivý, láskavý. A my máme dodnes výčitky svedomia. Jeho žiaci si ho pamätajú ako učiteľa technických predmetov. Vo voľnom čase ho však zaujímala aj príroda a história jeho rodnej obce a najbližšieho okolia.
Študoval preto všetku dostupnú historickú literatúru, v ktorej bola zmienka o Lančári a jeho okolí. Získané informácie si však nenechával len pre seba. Turistom najradšej rozprával o histórii Kostola sv. Michala Archanjela, ktorý leží na vrchu Chríb nad obcou. Kostol, ktorý je vidieť voľným okom aj z Piešťan, patrí k cenným historickým sakrálnym pamiatkam. Odborníci z oblasti sakrálneho umenia nazvali kostolík dedinskou Sixtínskou kaplnkou.
„Aj preto je o jeho návštevu veľký záujem. Žiaľ, nielen medzi milovníkmi histórie, ale aj medzi zlodejmi. Tí v ňom narobili veľké škody. Napríklad v roku 1992 z neho ukradli 22 barokových sošiek nevyčísliteľnej hodnoty. Väčšina asi skončila v súkromných zbierkach v zahraničí. Škoda, že na opravu tejto vzácnej pamiatky nie sú stále peniaze,“ posťažoval sa nášmu redaktorovi Štefanovi Gregoričkovi amatérsky lančársky historik.
Omše sa tu slúžia len párkrát do roka – na hody a niektoré cirkevné sviatky. Častejšie než kňaz chodil do tohto chrám, kým ešte vládal práve Ľudovít Ďuriš. „Chodím tam len s turistami, ktorým prednášam o histórii a jeho pamiatkach, ako aj o masívnom opevnení zo 17. storočia, ktoré kostol obklopuje. Aj napriek menším zdravotným problémom sa však s nimi vždy rád podelím o poznatky, ktoré o histórii kostola i celej obce mám,“ dodal Ľ. Ďuriš, ktorého ďalším koníčkom bolo zbieranie textov a nahrávanie melódií starých, už takmer zabudnutých ľudových piesní z Lančára a okolia. Jeho snaha nebola márna, svedčí o tom aj fakt, že viaceré zo zozbieraných piesní sa dostali aj do repertoáru populárnej ľudovej kapely Borovienka z Lančára.
V Kostole sv. Michala Archanjela sa omše slúžia len niekoľkokrát v roku (na hody či na rôzne cirkevné sviatky), avšak bohatstvo Lančára rád vždy, kým mu ešte nohy slúžili, sprístupnil obyvateľ obce Ludvík Ďuriš, ktorý mal pre zvedavcov vždy pripravený i výklad o histórii.
O skone dlhoročného pedagóga , kolegu Ďuriša nás informoval Peter Žúbor. Ten nám poskytol aj niekoľko vzácnych fotiek zo svojho archívu. Na jednej z nich je Ľ. Ďuriš, ktorý v roku 1972 pripína stužky na saká svojich maturantov. Na ďalšej je so svojimi kolegami pri rozlúčke s budovou SPŠE na Námestí Slobody, záber je z interiéru auly školy a posledná akoby hovorí pohľadom upretým na budovu školy : „Tak tu som kedysi učil…“
Nech odpočíva v pokoji! A ešte raz – mrzí nás ten foťáčik!
Viera Dusíková
Foto: Viera Dusíková/archív Petra Žúbora/ archív PT
