Fotograf Boris Németh sondoval aj Piešťancov, ako vidia Slovensko?
V Magna Gallery na Teplickej ulici v Piešťanoch môžete navštíviť unikátnu výstavu portrétov fotografa Borisa Németha. Jej unikátnosť spočíva v spôsobe vyhotovenia portrétov, ako aj odkazov pre Slovensko samotných fotografovaných. Németh uvádza, že projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladieme čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá ide nesprávnym smerom, a vo svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať?
„Som rozvedený, ale dostal som v živote druhú šancu. Teraz mám skvelú manželku a úžasnú dcérku. Čo to s tým má? Nič nemusí byť definitívne. Aj naša krajina na tom môže byť lepšie. Ľudia, ktorí ju obývajú, môžu žiť lepší život, môžu kvalitne študovať, zostať tu a nebáť sa napríklad stavu nášho zdravotníctva. Dúfam, že mladí ľudia sa raz budú môcť zapojiť. Dúfam, že z čela kultúry odídu tí, ktorí nemajú žiadne kompetencie,“ povedal vo svojom príhovore počas vernisáže Boris Németh.
Autor fotografií prezradil aj spôsob, ako jeho portrétové fotografie vznikajú: „Fotografujem ľudí na rôznych miestach Slovenska. Portrét hneď vytlačím a každý mi pod fotografiu napíše krátky odkaz – niečo, čo nosí v sebe. Môže to byť spomienka, pocit, názor, niečo, čo mu alebo jej leží na srdci.“
Takto vzniká zbierka portrétov a výpovedí, ktorá ukazuje, čo ako spoločnosť prežívame. Nie cez štatistiky a analýzy, ale cez ľudí, ich tváre a ich pohľady na svet okolo. Projekt vzniká v čase, keď sa Slovensko ocitlo na križovatke. Politika sa vychyľuje smerom, ktorý často vyvoláva obavy. „Roky chodím na protesty, pozorujem ľudí, počúvam ich. Cítim napätie, ale aj nádej. Chcem pochopiť, čo prežívame – a zabezpečiť to. Nie ako komentár, ale ako obraz. Ako otázku, ktorú kladiem každému – aj sebe: Ako sa máš, Slovensko?,“ doplnil bratislavský fotograf.
V sobotu 20. septembra avizoval Németh živé fotenie portrétov. Zúčastnili sme sa ho aj my. V Magna Gallery si vytvoril profi ateliér – kútik, v ktorom sa respondent postavil na vyznačené miesto a Robo mu dal presné pokyny: „Tvárte sa, prosím, vážne, neusmievajte sa, hlavu trocha nižšie/vyššie, pozerajte sa do objektívu.“
Každému fotografovanému človeku – a v Piešťanoch ich bolo vcelku hojne – dal vybrať fotku, ktorá sa mu páčila najviac. Tú okamžite vytlačil a požiadal portrétovaného, aby pod snímku vlastnoručne napísal krátky postreh, svoj názor, pocit, ako vníma súčasný život na Slovensku.
„Navštívil som viaceré mestá a teším sa, že budem fotiť aj na bratislavskej a košickej Bielej noci. Zatiaľ som v rámci Slovenska i Čiech odfotil 120 portrétov, k tomu prirátam tie piešťanské. Dnes od jedenástej dopoludnia mi už prišlo sedemnásť ľudí a ďalší prichádzajú. Fotil som v Bratislave, Piešťanoch, Banskej Štiavnici, Ostrave, Prahe. Ešte by som chcel ísť do Srbska do Báčskeho Petrovca, do Vojvodiny, a pocestovať možno aj do iných krajín a v nich nájsť Slovákov. Chcem sa ich spýtať, ako vidia našu krajinu a ako sa majú v zahraničí.
S grafickým dizajnérom Borisom Melušom uvažujeme o tom, že z portrétov zostavíme knihu, aby sme v nej cez portréty a výpovede ľudí zachytili odtlačok prítomnosti tak, aby sa dal hocikedy vytiahnuť a vziať do rúk,“ predostrel svoju víziu Németh.
Výstavu portrétov aj s vlastnoručne napísanými odkazmi pre Slovensko môžete v Magna Gallery navštíviť do 30. septembra.
Jozef Vojčiniak/Viera Dusíková
