V Modrovej oslávili 50 rokov kultúrneho domu
Kedysi sa hovorilo, že dedinu robí dedinou kostol, krčma a škola. Modrová, ktorá patrí medzi najstaršie obce v piešťanskom regióne (1157), mala všetky tri položky už od stredoveku. Najväčší budovateľský rozmach však dosiahla za socializmu, v 70. a 80. rokoch, keď na jej čele stál Jaroslav Ilenčík. Najväčšou z investícií bol kultúrny dom, ktorý otvorili 31. mája 1975.
Jaroslav Ilenčík (1938), rodák z Novej Lehoty, si získal uznanie a úctu Modrovčanov. Ako predseda miestneho národného výboru inicioval a zabezpečil v obci, ktorá vtedy nemala ani 600 obyvateľov, výstavbu materskej školy, ihriska s budovou, vodovodu, nového cintorína a domu smútku, ciest, chodníkov a napokon zdravotného strediska. Čosi také je dnes, v pomeroch Európskej únie, nepredstaviteľné.
Najväčšou z investícií bola výstavba kultúrneho domu. Od jeho otvorenia 31. mája 1975 ubehlo 50 rokov, a to bola aj príležitosť na slávnostnú spomienku. Konala sa v piatok 30. mája podvečer v kultúrnom dome za účasti bývalých starostov, pamätníkov či zamestnancov obce.
Po úvodnej piesni a básni prišlo na rad spomienkové pásmo. Traja bývalí starostovia, členovia MNV, spomínali, ako to bolo. Zaznela myšlienka, že v Modrovej sa nepolitizovalo, ale budovalo. Ilenčík sa vyznal, že budovanie ho veľmi bavilo, no bez pomoci miestnych by sa to zvládnuť nedalo. A ľudia vtedy skutočne preukázali svoju pracovitosť, súdržnosť, ochotu obetovať sa pre spoločný cieľ. Väčšina z aktérov už pochopiteľne nie je medzi nami, ale na slávnosti boli najaktívnejší z nich spomenutí. Zástupcovia obce po rokoch vyslovili vďaku všetkým, ktorí sa o postavenie tohto stánku pričinili. Napokon poďakovali tým, ktorí sa oň starajú dnes, v ťažkej ekonomickej situácii a v čase ľahostajnosti.
„Kulturák“ bol postavený svojpomocne v rekordnom čase – v priebehu dvoch rokov. V roku 1973 boli vykopané základy, v roku 1974 zhotovená hrubá stavba, v zime sa robili vnútorné práce. Časť financií poskytol štát, no väčšiu časť hodnoty diela zabezpečila obec. Kronika uvádza, že iba v roku 1973 ľudia odpracovali 9000 brigádnických hodín, z toho tretinu mladí.
Miestny rozhlas každú sobotu, niekedy i v nedeľu ráno, zvolával na brigády. Neraz sa stalo, že brigádnikov bolo toľko, že vedúci ich museli poslať domov. Modrovčania zvládli aj náročnejšie stavebné práce – stavbu lešenia, výťahu, šalovanie, kúrenárske i elektrikárske práce.
Vybudovanie kultúrneho domu umožnilo ďalší rozvoj obce. V roku 1977 tu založili dychovku, ktorá s prestávkami funguje dodnes. Premietali sa tu filmy v kine, hrali divadlá, organizovali koncerty, spoločenské i vzdelávacie aktivity, školské rozlúčky, dožinky, zábavy, sobáše, svadby (najviac sobášov bolo v roku 1989, až 19).
Kultúrny dom bol tak miestom stretania, zoznamovania sa ľudí, prichádzali sem známe osobnosti, súbory, ktoré by do takej malej obce inak nikdy nezavítali. Jeho dosah teda ďaleko prevýšil hranice Modrovej. Aj mnoho cudzích ľudí si ju zapamätalo len podľa toho, že tu boli na nejakej akcii.
A ešte jedna zaujímavosť: 30. mája 2025 sa v „kulturáku“ stretli všetci bývalí modrovskí starostovia úradujúci od roku 1963 až dodnes – Jaroslav Ilenčík, Rudolf Lazar, Marián Lacko st., Stanislav Uhrin a Marián Lacko ml., čo je akiste slovenský unikát.
Martin Lacko
