Prišticovci: Jozef staval byty, Terézia posielala ľudí na rekreácie

„Len aby to nebol tvoj muž,“ podotkol predseda odborového hnutia. A stalo sa. Na jednej z tancovačiek Jozef požiadal Terezku o tanec: „Už bolo ráno, pretancovali sme celú noc, a vtedy som si povedal, to by bola žena pre mňa.“ A aj oni, podobne ako Lukáčovci, tancujú spolu už 62 rokov.

Život sa s nimi tiež nemaznal. „Prvé dieťa nám zomrelo, ale nejako sme to zvládli. A potom sa nám narodil syn.“ Na jeho športové úspechy sú obaja manželia, ktorých zdobí už deväť krížikov, hrdí. A aj keď sa Terézia na slávnosti trošku sťažovala, že z roka na rok sa jej ťažšie chodí, v radostnej eufórii zvládla s paličkou pomocníčkou nielen schodíky na pódium, kde jej podobne ako všetkým prítomným manželským dvojiciam zablahoželal primátor Piešťan spolu s predstaviteľkou z Centra pomoci pre rodinu z Trnavy, ba ukázala nám, ako treba v knižnici správne a bezpečne zísť aj zo schodov.

Prišticovci tiež uznávajú tradičné hodnoty rodiny, jej kvalitu, súdržnosť a pevnosť zväzku manželského. „V Piešťanoch som postavil 72 bytov. Napríklad vedľa Miestneho národného výboru (dnešný mestský úrad) to bolo 32 bytov, na Sasinkovej 16 a oproti gymnáziu tiež 16. A v Piešťanoch sme ešte postavili veľmi dôležitú stavbu – dolnú hať. Ak by jej nebolo, kúpele sú zaplavené,“ zaspomínal si na niektoré zo stavieb Hydrostavu jeho bývalý pracovník Jozef Prištic.

„Ja som mala v Hydrostave na starosti okrem členských preukazov aj rekreácie, výlety, kúpeľné liečby, detské tábory. Mali sme veľmi šikovného predsedu, ten v Prahe všetko povybavoval, a ja som už len na liečby a rekreácie posielala našich ľudí,“ zaspomínala si na činorodé časy plné roboty, ale aj odmien a voľnočasových aktivít Terézia Prišticová.

Viera Dusíková