Predstavujeme obce Piešťanského okresu: Banka je prvá v abecede

Obec Banka leží na ľavom brehu Váhu na úpätí Považského Inovca. Susedí s kúpeľným mestom a s obcami Moravany nad Váhom, Radošina a Ratnovce. V rokoch 1973 až 1995 bola mestskou časťou Piešťan. V obci s rozlohou 8,5 km2 žije 2146 obyvateľov, jej intravilán tvorí 26 ulíc. Polovicu chotára zaberajú lesy popretkávané turistickými cestičkami.

História obce

Pôvod obce Banka spájajú historici s dnes už neexistujúcim hradom Bana, ktorý sa mal nachádzať na jej dnešnom území okolo roku 1209. Práve zmienka o ňom v uhorskej kronike bola dôvodom, prečo si obec v tomto roku pripomenula 800. výročie svojej existencie.

Prvá písomná zmienka o Banke však pochádza z roku 1348, keď kráľ Ľudovít I. venoval hrad Tematín a priľahlé panstvo, do ktorého patrila aj súčasná Banka, Mikulášovi Kontovi. Počas doterajšej existencie svoj názov príliš nemenila. Najčastejšie sa používal maďarský názov Banya, ktorým sa označoval hrad i obec. So súčasným názvom sa po prvý raz stretávame v roku 1773. Banka zmenila počas svojej 800-ročnej histórie viackrát majiteľa, jej vlastníkmi boli napríklad Turzovci, Forgáčovci i Erdödyovci.

Banka sa môže pochváliť aj tým, že hneď po druhej svetovej vojne patrili do jej pôsobnosti aj susedné obce Moravany nad Váhom a Ratnovce, ďalej Sokolovce, Hubina a Ducové. Od roku 1973 sa stala Banka súčasťou susedných Piešťan, od ktorých sa po referende osamostatnila až po vyše dvoch desaťročiach – v roku 1995. Prvým novodobým bančianskym starostom sa stal Gašpar Haring. Na základe súčasného územnosprávneho členenia Slovenskej republiky je Banka od roku 1996 súčasťou okresu Piešťany.

Fotografia z ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva v roku 2022. Poslanecký zbor tvoria: (zľava) Miroslav Seman, Lucia Mičková, Dominika Vráblová, Zuzana Harcsová, Jaroslav Vido, Tatiana Julinyová (starostka), Michal Klampár, Daniela Kobelovská (nahradil ju Tomáš Rubint), Andrej Margetín a Marek Polák.

Obecné symboly

Prvá zachovaná pečať je datovaná z roku 1720. Je na nej zobrazený svätý Martin na koni a v zdvihnutej pravej ruke má šabľu. Martin je patrónom rytierov, vojakov i žobrákov, možno práve preto stojí pred jeho koňom žobrák, nad ktorým sú tri kvety. V kruhopise pečate z roku 1720 je nápis SILLIVM + BANNIENSE + ANNO + 1720. Zachovali sa až tri pečate, no len dve sú s týmto motívom, pričom na druhej z roku 1865 je namiesto latinského slovenský nápis.

Erb obce pozostáva z modrého štítu a zelenej lúky. Jeho dominantou je postava sv. Martina na koni, pred ktorým je žobrák s palicou v ľavej ruke a nad ním sú tri červené kvety. Vlajka obce pozostáva z kombinácie pásov zelenej, žltej a červenej farby.

Veriaci z Banky sa každoročne počas sviatku Božieho tela vyparádia do ľudových odevov.

Kostol sv. Martina

Banka sa má tiež čím pochváliť. Jej najstaršou zachovalou pamiatkou je dvojloďový Kostol svätého Martina zo 14. storočia. Jeho prístavba, ktorá dnes dominuje celej sakrálnej stavbe, však pochádza až z roku 1931. Ďalšími pamätihodnosťami sú kríž a socha sv. Vendelína.

Dychová hudba Inovčanka vznikla v roku 1908. V rámci príprav na oslavy 100. výročia pôsobenia dychovej hudby na Banke nahrala svoje prvé CD s názvom Na Ahoji.

Súčasťou Banky je i lesopark Červená veža, vrch Havran s reštauráciou, Obrázková hora, lyžiarske stredisko Ahoj, ktoré preslávilo hlavne lyžovanie na tráve. Do katastra obce však patria tiež viaceré rekreačné zariadenia, vrátane hospodárskej časti Slovenských liečebných kúpeľov. So susednými Piešťanmi, presnejšie s Kúpeľným ostrovom, Banku od roku 2004 spája náučný chodník popri Vápeníckom potoku.

Starostkou obce je od roku 2014 Tatiana Julinyová.

Obec riadi žena

Od roku 2014 je starostkou Tatiana Julinyová. V obci sídli obecný aj stavebný úrad, základná škola so škôlkou, supermarket COOP Jednota i pohostinstvá. Futbalové ihrisko poskytuje zázemie pre rôzne športové aktivity a kultúrne podujatia. Poslancami obecného zastupiteľstva sú Michal Klampár, Dominika Vráblová, Zuzana Harcsová, Lucia Mičková, Andrej Margetín, Marek Polák, Jaroslav Vido, Tomáš Rubint a Miroslav Seman.

Členovia DHZO Banka dohliadajú na bezpečnosť aj na obecných podujatiach.

Hasiči sú v Banke od roku 1891

Dobrovoľný hasičský zbor je najstaršou organizáciou pôsobiacou v obci Banka. Tento verejnoprospešný spolok bol oficiálne založený v roku 1891, avšak obyvatelia sa v oblasti hasičstva činili už dávno predtým. Viac ako 130-ročná hasičská tradícia je v slovenských obciach skôr ojedinelým úkazom.

V základnej škole každoročne vítajú do cechu žiackeho malých prváčikov.

Základná škola je spojená s materskou

Škola v obci má dlhoročnú históriu, Obecná ľudová škola bola zriadená v roku 1930. V rokoch 1935-1937 sa obecné zastupiteľstvo na čele so Silvestrom Rybárikom rozhodlo postaviť novú školskú budovu. Vyučovať sa v nej začalo 1. septembra 1937 a mala šesť učební. Svojmu poslaniu slúži dodnes. V roku 1953 bola zriadená Osemročná škola v Banke s ôsmimi triedami a pre nedostatok priestorov sa zaviedlo čiastočné dvojzmenné vyučovanie.

Od roku 1973 sa obec Banka stala miestnou časťou mesta Piešťany. Škola dostala názov 6. ZDŠ v Piešťanoch, Banka, okres Trnava. V roku 1974 sa v škole nainštalovalo ústredné kúrenie a v roku 1975 pribudla školská družina. Škola bola v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia známa úspechmi v oblasti telesnej a brannej výchovy. Žiaci pod vedením učiteľa Bernarda Hulmana získali viacero popredných umiestnení v okresných, krajských, republikových a celoštátnych súťažiach.

V roku 1995 sa obec osamostatnila a škola sa premenovala na  Základnú školu v Banke. Vďaka sponzorským aktivitám vedenia školy a rodičovskej rady v roku 2002 sa podarilo vytvoriť priestory pre dve triedy a odstrániť zmennosť vyučovania na prvom stupni. Od 1. mája 2002 je v škole jednozmenné vyučovanie pre všetkých žiakov. V súčasnom období naďalej zastáva významné miesto vo verejnom i spoločenskom živote obce. Jej žiaci školu reprezentujú v mnohých súťažiach. O súčasnosti tejto ustanovizne sa môžete dočítať viac na jej webovej stránke. Školu vedie riaditeľka Karin Fabian Kusovská.

Počiatky futbalu

Prvé futbalové ihrisko na Banke bolo vybudované pri Obtokovom ramene Váhu (oproti Horváthovej vile). Ihrisko ležalo neďaleko štátnej cesty vedúcej z Piešťan do Topoľčian. V roku 1933 sa pripravovalo založenie futbalového klubu v obci. O rok neskôr bola založená Telovýchovná jednota ŠK Banka, ktorá mala iba jeden oddiel – futbalový. Zakladajúcimi členmi boli Silvester Rybárik, Ján Malinka, Štefan Hrdina a Jozef Drabant. Súpermi Banky boli mužstvá z Hlohovca, Veľkých Kostolian, Trebatíc či Hornej Stredy. Na zápasy „vonku“ sa cestovalo na vozoch – rebrinákoch. Staré futbalové ihrisko muselo ustúpiť budovaniu Topoľčianskej cesty.

Po druhej svetovej vojne bolo nové ihrisko vybudované pri Dominovej ceste. Za ŠK Banka hrávali: Emil Krejči (brankár), Eduard Urban, Karol Nikodém, Jozef Rusnák, Jozef Nikodém, Ján Stolárik, Viliam Toráč, Anton Lepej, Rudolf Zurič, Jozef Baďura, Štefan Rybárik a náhradník Ján Baďura. O histórii futbalu v obci, kde si kopačky obúvajú aj dievčatá, sa viac dočítate na webovej stránke OTJ Banka. Futbalu v obci šéfuje Miroslav Seman.

Športovaniu sa v obci Banka darí, za loptou sa naháňajú všetky vekové generácie.

Turistické trasy

Bezprostredne s intravilánom obce susedí lesopark Červená veža. O jeho zalesnenie sa postaral správca piešťanských kúpeľov a vizionár Ľudovít Winter, ktorý dokonca uvažoval nad vybudovaním lanovky z Kúpeľného ostrova na Červenú vežu. V roku 1929 dal na základe projektu Gejzu Gerendaya postaviť reštauráciu Červená veža, ktorá v pôvodnej podobe už neexistuje.

Vodstvo

Obec Banka sa môže popýšiť bohatým vodstvom. V katastri sa nachádzajú dva potoky a malé jazierko. Zo severu na juh obec ohraničuje Obtokové rameno Váhu a neskôr rieka Váh s vodnou nádržou Sĺňava, ktorá vytvára priaznivé podmienky pre najrôznejšie vodné športy a rybolov. V blízkosti Sĺňavy sa nachádza Rimplerova važina. V minulosti boli v obci dva vodné mlyny.

Kopec Ahoj

Približne kilometer juhovýchodne od centra obce sa nachádza kopec Ahoj. Leží na úpätí pohoria Považský Inovec v lokalite Veľké Vápeništia. Už v dávnej minulosti bol Ahoj obľúbeným miestom hubárov, bylinkárov i turistov. Nízka horská tráva bola vhodná na pasenie kôz a oviec.

V medzivojnovom období postavil Ladislav Bakoš na úpätí horného svahu turistickú chatu, ktorá slúžila na odkladanie lyží, ale aj ako šenk s výčapom. Šenkárkou bola pani Zita, ktorú nikto nevolal inak ako Ahojka. Vtedy ešte nebol v budove zavedený elektrický prúd a voda sa musela nosiť z údolia. V roku 1936 bol na kopci osadený vysoký drevený nápis AHOJ. Žiaľ, chatu na sklonku roku 1944 vypálili nemeckí vojaci, pretože podozrievali šenkárku zo skrývania partizánov.

Dejiny lyžovania

Zimné športy na Ahoji majú dlhú tradíciu. Lyžiarske stredisko začalo oficiálne písať svoju históriu v roku 1979. Súbežne so zimným lyžovaním sa začalo lyžovať aj na tráve. Kopec Ahoj sa stal kolískou trávového lyžovania v ČSSR. V roku 1980 sa tu po prvý raz v rámci Československa uskutočnili preteky v lyžovaní na tráve, ktoré neunikli ani hľadáčiku Československej televízie.

Príjazdová cesta bola v 80. rokoch vyasfaltovaná a rozšírená. V obci kolovali chýry, že na Ahoji sa stavia raketová základňa sovietskych vojsk. V roku 1987 nadšenci lyžovania postavili v spodnej časti kopca zrubovú chatu, ktorá slúžila ako zázemie pre personál a sklad materiálu. Žiaľ, po piatich rokoch ju podpálil pyroman a ľahla popolom.

Správcovstvo lyžiarskeho strediska v roku 2004 zdedil Martin Jánoška po svojom otcovi Dominikovi, ktorý bol dlhé roky predsedom miestnej telovýchovnej jednoty a stál pri zrode strediska. Postupne vznikla partia dobrovoľníkov, tzv. Ahojákov, ktorí každoročne zveľaďujú stredisko v lete i v zime.

Lyžiarske stredisko

Lyžiarske stredisko Ahoj patrí k najnižšie položeným na Slovensku, nachádza sa v nadmorskej výške 246 metrov. Stredisko pozostáva zo spodného a horného svahu, pričom každý svah lemuje jeden vlek. Celková dĺžka zjazdovky je približne 700 metrov.

V posledných rokoch je snehu pomenej. V zime sa svah nezasnežuje ani neupravuje, všetko sa ponecháva na prírodu. Práve preto má lyžovanie na Ahoji svoje čaro a lyžiari či sánkari z celého okolia sa úprimne tešia, keď napadne aj pár centimetrov snehu. Lyžiarov je vidieť až z kúpeľov či z Kolonádového mosta. Obzvlášť obľúbené je nočné lyžovanie.

Lyžuje sa aj v lete

Lyžovanie na tráve patrí stále k atypickým športom. Láka divákov z regiónu, ale aj kúpeľných hostí. Na Ahoji už desať rokov vyrastá mladá generácia trávových lyžiarov, ktorí reprezentujú nielen obec, ale aj Slovensko po celom svete. Priamo z Banky pochádza úspešná pretekárka Vanesa Drahovská a tiež Alex Jánoška. Horný svah Ahoja sa radí medzi najkvalitnejšie európske svahy využívané na tento netradičný šport. Aj preto sa tu konajú raz či dvakrát do roka súťaže celoštátneho či európskeho rozmeru.

Počas víkendu 6. a 7. júna 2020 sa na Ahoji mal konať Svetový pohár v lyžovaní na tráve. Účasť na súťaži prisľúbili lyžiari zo Slovenska, Čiech, Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Talianska, Japonska, Iránu a Taiwanu, avšak pre epidémiu koronavírusu museli byť preteky odrieknuté.

Bikepark Ahoj

K zimnému lyžovaniu a lyžovaniu na tráve pred desiatimi rokmi pribudlo downhillové jazdenie na horských bicykloch. V súčasnosti sa v areáli nachádza šesť rôzne dlhých trás s tromi náročnosťami. Pre začiatočníkov sú vhodné nenáročné trate Šlapavá a Horná. Stredne náročná je trať Jarok. Skúsení jazdci si užijú trate Hophop, Klopky alebo DH. Bikepark navštevujú nielen jazdci z celého západného Slovenska, ale aj z Českej republiky. Čoraz častejšie si prichádza zajazdiť mládež a rodiny s deťmi.

Kopec Ahoj ako lyžiarske stredisko alebo bikepark je vhodný pre začiatočníkov. Všetky tieto športy si môžu návštevníci vyskúšať vďaka stovkám hodín dobrovoľníckej práce. Ceny za lístky sú symbolické. Športovú činnosť na Ahoji podporuje aj obec.

Fauna a flóra

Oba trávnaté svahy sú obklopené hustými lesmi. V jarných mesiacoch je vo vzduchu cítiť vôňu materinej dúšky. Od marca svahy Ahoja pokrýva aj hlaváčik jarný. Ide o vytrvalú rastlinu z čeľade iskerníkovité, ktorá je na území Slovenska aj Čiech chránená. Hlaváčik jarný možno spoznať vďaka nápadným žltým kvetom. Pomáha pri liečbe srdcových chorôb, kedysi ho ľudoví liečitelia používali aj ako preháňadlo. Hlaváčik však obsahuje toxické glykozidy, preto ho môže predpísať iba lekár.

Počas roka môžu turisti na Ahoji stretnúť zajace, zver a v teplejších mesiacoch aj hady. Na úpätí lyžiarskeho strediska sa nachádza koliba, ktorá je z oboch strán obklopená oborou. Vidieť tu môžete srnky, jelene i daniele.

Vatra zvrchovanosti

Od roku 1997 sa v júli na Ahoji zapaľovala vatra zvrchovanosti. V posledných rokoch obec síce slávnosť so zapaľovaním vatry zvrchovanosti presunula na miestne futbalové ihrisko, kde je prístupnejšia aj starším generáciám, ale na atmosféru žiary ohňa na Ahoji a zapadajúceho slnka si každý rád spomenie.

Odporúčame vyšliapať si tento nenáročný kopec v ktoromkoľvek ročnom období a pokochať sa panoramatickým výhľadom na obec Banka, mesto Piešťany či vodnú nádrž Sĺňava.

zdroj: PT/(vv)/Obec Banka/ZŠ Banka