V Krakovanoch krstili dokument o paličkovanej čipke

Po oficialitách nasledovalo sledovanie dokumentu, ktorým jeho autori nielen vzdali hold umeniu paličkovania, ale zdokumentovali aj históriu čipkárstva. Veď čipku, ako sa spomína aj vo filme, už oddávna, celé stáročia, považovali za najjemnejšiu najnáročnejšiu techniku ručných prác. Občianske združenie Bábence šíri slávu krakovianskej čipky – ojedinelej, pretože sa paličkuje piatimi paličkami, po rôznych krajinách sveta. Aj z toho dôvodu má dokument hodnotný etnografický význam, pretože zaznamenáva túto techniku.

O vzniku filmu i paličkovaní sme sa porozprávali s Danielou Piscovou. Prezradila nielen to, kto sa na jeho tvorbe podieľal, ale aj iné zaujímavosti.

„Ako etnograf amatér roky mapujem tradičnú kultúru našej obce. Pri výskume paličkovanej čipky sa môj okruh zväčšil i na okolité dediny. Hlavne tie, v ktorých sa nosil typ nášho kroja a plietla sa unikátna čipka. Krakovianskej čipke som venovala viac rokov svojho života. Niekedy iba sporadicky, inokedy intenzívnejšie. Vždy to záležalo od rôznych, hlavne súkromných okolností. Bolo to na poli výskumu, zberania a propagovania,“ povedala Piscová.

Písal sa rok 2021 a v tom čase sa nielen Slovensko, ale aj zahraničie borilo s koronavírusom. U nás vyhlásili núdzový stav, bolo to ťažké obdobie nielen pre ľudí, firmy, podnikateľov, no Daniela so synom Matejom ho využili efektívne. „V roku 2021 bol čas na skompletizovanie môjho výskumu a spracovanie materiálov. Matej pripravil fotografický materiál i videonahrávky a podali sme návrh na zápis. V máji 2022 bola čipka zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ako Paličkovaná babková čipka.“

My sme Danielu považovali za rodáčku z horniakov, pretože sa nám videlo, že sem-tam v rozhovore „prepína“ na ľúbozvučnú slovenčinu, vyviedla nás však z omylu. „Je to mylná informácia, že nie som z tohto kraja. Moja mamička sa musela vysťahovať na dolniaky, nakoľko jej rodnú dedinu zaliali vody Oravskej priehrady, ale ja som sa narodila v Krakovanoch, dokonca iba pár metrov od múzea. V dome, ktorý už nestojí a ktorý mali moji rodičia v podnájme. Blízko mojich starých rodičov, kde som prežila krásne detstvo, spolu s mojimi súrodencami, strýkmi a tetami. Asi preto, že som svetlo tohto sveta prvýkrát uzrela v Krakovanoch, je zo mňa veľký lokálpatriot. Neviem si predstaviť, že by som bývala niekde inde. Vždy ma zaujímali veci, ktoré patrili minulosti. Dychtivo som počúvala rôzne príbehy a historky o ľuďoch a udalostiach. Zberám historické fotografie, identifikujem na nich ľudí, zisťujem fakty. A všetko sa to snažím zachovať pre ďalšie generácie,“ uviedla Piscová.

Aj práve z toho dôvodu má vo svojom osobnom archíve už niekoľko rokov natočené rôzne výpovede a materiály o živote a určitých činnostiach. Tak to bolo i s niektorými nahrávkami do uvedeného dokumentu. „Vznikli pred piatimi-šiestimi rokmi a finálne natáčanie záberov sme realizovali minulý rok. Je mi ľúto, že sa na ňom už nemohli zúčastniť všetky, hlavne zakladajúce členky klubu. Sen o jeho realizácii bol dlhý,“ zamyslela sa Piscová.

Tento sen sa jej podarilo splniť vďaka Participatívneho rozpočtu Trnavského samosprávneho kraja. A nielen na film získali čipkári podporu. Vďaka uvedenému rozpočtu v múzeu vznikla a bola zariadená technikou edukačná miestnosť. Tým získali prestavbou a renováciou sedliackej stodoly dôstojné priestory na výučbu techniky pletenia čipky. Výučbe a propagovaniu krakovianskej čipky sa venujú všetci členovia Občianskeho združenia Bábence.

„Združenie je veľmi aktívne a tešíme sa i nášmu dorastu. A práve do rúk tínedžera, šikovného čipkárka Dávida Víťazku, boli vložené pripravené paličky. Tentoraz nie na pletenie, ale na pokrstenie, teda na uvedenie do života dokumentárneho filmu o paličkovanej babkovej čipke z Krakovian. Okrem neho uzrel svetlo sveta i kalendár na rok 2025 s uvedenou čipkou. Bolo symbolické odovzdať najmladšiemu členovi do rúk paličky – štafetu, aby táto tradícia a technika nikdy v našej dedine nezanikla. Tento akt sa uskutočnil aj počas 19. výročia otvorenia nášho múzea Za krakovskú bránu,“ skonštatovala Piscová.

Na vzniku dokumentu sa podieľali tvorivé osobnosti nášho regiónu. Námet, scenár a pomocnú réžiu vykonala Daniela Piscová. Režisérom a producentom je Matej Pisca, strih vykonali Veronika Chrvalová, Ján Chrvala a Daniela Piscová. Vo filme sú použité fotografie Petra Seitlera, Mateja Piscu a Jána Chrvalu. Hudba je z produkcie Ľudovej hudby Petra Obucha a dokument vyrobilo štúdio Štúdio MaChr.

„Musím poznamenať, že manželia Chrvalovci sú naši už dlhoroční a dvorní kameramani a zvládajú s nami všetky šibeničné termíny. Patrí im veľká vďaka. Dokumentárny film je amatérsky, ale má veľkú výpovednú hodnotu pre ďalšie generácie. Odozvy divákov po jeho zhliadnutí sme mali veľmi pozitívne,“ zakončila rozhovor Daniela Piscová.

Aj my sme získali do nášho archívu uvedenú snímku a dovolíme si povedať, že nás nielen zaujala, mnohému naučila, ale aj nesmierne potešila. Ďakujeme.