Na Záhorí je krásne – poďte na cyklovýlet do Skalice a Holíča

Skalický trdelník pečený na pahrebe

Poďme však pekne poporiadku. Kto neochutnal skalický trdelník, môže banovať. Dozvedeli sme sa, že ako jeden z fenoménov Skalice predstavuje prepojenie s históriou, tradíciou a gastronomickým zážitkom. Ako prvý slovenský potravinársky výrobok s chráneným zemepisným označením sa ako tradičný výrobok pečený na pahrebe vyrába a prezentuje vo Vinotéke u Františkánov.

No viac ako trdelník zaujal piešťanských cykloturistov tunajší turistický pas. „Tak si predstavte, ako to v Skalici majú dobré vymyslené. Kúpite si turistický pas, pre dospeláka za päť eur, a v rámci neho navštívite päť pamiatok. Normálne by v každej vyšiel vstup na tri, štyri, päť eur. Videli sme toho veľa,“ nadšene rozprávala Iveta „Mucha“ Ondrášiková.

V centre nádherný Dom kultúry

Dom kultúry v Skalici je nielen kultúrnou, ale aj historickou pamiatkou. Ak niekto obdivuje architektonické skvosty, potom si môže zgustnúť na stavbe, pod ktorú sa podpísal v roku 1905 významný slovenský architekt Dušan Jurkovič. Stavba má jeho nezameniteľný rukopis – typickú kombináciu dreva a pevného muriva. Dozvedáme sa tiež, že zakladateľ Domu kultúry, dr. Pavol Blaho, ktorý so svojimi blízkymi priateľmi tento „KRUH“ vybudoval ako centrum vzdelávania poľnohospodárov, remeselníkov a mešťanov, vytvoril podmienky pre udržiavanie kultúrnych a folklórnych tradícií v týchto priestoroch až do dnešných dní. V tomto efektívne využitom priestore s kapacitou asi štyristo návštevníkov je zriadené i múzeum na počesť jeho zakladateľa.

Kostol sv. Michala Archanjela s výhľadom

Piešťanci so svojím pasom navštívili aj farský Kostol sv. Michala Archanjela. „Tam sa dá vyliezť do veže s parádnym výhľadom,“ dodala Ondrášiková. S výstavbou kostola sa začalo pravdepodobne po roku 1372, ale nie je vylúčené, že na základoch staršej stavby. Pôvodne jednoloďový kostol v rokoch 1450-1470 prestavali na trojloďovú baziliku. Kostol viackrát vyhorel, bol prestavovaný a opravovaný. Pôvodnú stavbu doplnila charakteristická mohutná veža s neskororenesančnou arkádou, bočné lode zaklenuli barokovými krížovými klenbami a hlavnú loď valenými klenbami a lunetami.

Bohatý interiér, oltárna architektúra a výzdoba pochádza prevažne zo 17. a 18. storočia. Oltárny obraz je od viedenského maliara Františka Antona Maulbertscha. V kostole pozornosť upútajú svojou drevorezbou lavice z prvej polovice 18. storočia, dve intarzované spovednice, secesný luster, deväť bočných cechových oltárov. Kostol je dominantou netradičného trojuholníkového námestia. Dominantnú stavbu námestia dopĺňa karner sv. Anny, ktorý v minulosti slúžil aj ako pohrebisko, neskôr pre prípravu zomretých k pohrebným slávnostiam.

Kostol sv. Františka Xaverského

Ďalší chrám, ktorý piešťanskí turisti počas výletu navštívili, bol Jezuitský kostol sv. Františka Xaverského s vybudovanými podzemnými kryptami. História kostola siaha do roku 1693, výstavba trvala takmer tridsať rokov. Zasvätený je Františkovi Xaverskému, ktorý predstavuje patróna rádu jezuitov a ochrancu pred morom. Kostol je charakteristický svojím dvojvežovým priečelím, pôvodne v ňom bolo osem oltárov, zachoval sa však iba hlavný. Kostol má unikátnu akustiku, ktorá je zároveň najlepšou v strednej Európe.

Rotunda, kalvária aj židovský cintorín

Jednou z najfascinujúcejších pamiatok mesta je starý židovský cintorín, ktorý sa nachádza pod románskou rotundou sv. Juraja. Podľa historikov židia v Skalici žili v rôznych obdobiach už od stredoveku a v 18. storočí sa tu usadili židovské rodiny z Moravy.

Skalica má aj novší židovský cintorín, nachádza sa za kresťanskými cintorínmi. Židia ho zriadili krátko pred rokom 1900, po zaplnení staršieho. Na prelome tisícročí bol tento cintorín už v dezolátnom stave. V roku 2010 ho dal Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku obnoviť, priestor vyčistili a vztýčili tu približne sedem desiatok náhrobníkov. Ich počet prekonal očakávania, aj keď je zrejmé, že pôvodne ich bolo viac. Teraz sú usporiadané v siedmich radoch a zopár ich je na odľahlom mieste vzadu pri plote. Najstaršie sú z roku 1895. Časom veľa náhrobníkov spadlo, hlavne v roku 2016, ale bol to skôr dôsledok sadania pôdy než vandalizmu.

Rotunda svätého Juraja je symbolom Skalice. Postavili ju zrejme už v 11. storočí, je najstaršou historicko-architektonickou pamiatkou v meste. Rotunda plnila funkciu vlastníckeho kostolíka s malou plochou na pochovávanie. V roku 1970 bola Rotunda sv. Juraja vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti patrí Záhorskému múzeu v Skalici, ktoré tu v roku 1992 vytvorilo samostatnú expozíciu.

Na najvyššom bode v severnej časti mesta sa rozprestiera krásna klasicistická kalvária. Vybudovali ju jezuiti v rokoch 1703-1710 na mieste pôvodného stredovekého hrádku s oválnym pôdorysom, ktorého opevnenie bolo tvorené priekopou a valom. Kalvária je tradične tvorená štrnástimi murovanými zastaveniami s výjavmi z Krížovej cesty, ktoré sú symetricky rozmiestnené po obvode návršia. Na vrchu stojí monumentálny kamenný kríž obkolesený sochami sv. Márie a sv. Jána. Z kalvárie vidno doďaleka, celú panorámu Skalice.

Zo Skalice k Holíčskym megalitom

Zo Skalice sa turisti vybrali smerom k Holíču. Priamo v jeho centre obdivovali Holíčske megality – zvyšky pohanského kultu. Holíčske megality sú otesané kamene uložené v lapidáriu vo dvore jednej z bývalých manufaktúrnych budov a pochádzajú z pravekého rondelu. Stavba bola tvorená 25 kameňmi, tie boli sústredené v dvoch kruhoch, pričom sa striedali nízke a široké „ženské“ kamene s vysokými a štíhlymi „mužskými“ kameňmi. Najväčší kameň má dĺžku 6,8 metra (nad zem vyčnieva 4,5 m). Umiestnenie kultových objektov v rámci rondelu, počty a umiestnenie kameňov v nich malo pravdepodobne astronomický a najmä magický význam.

Kamene objavili v roku 1988 pri výkopových prácach pod kalváriou. Rondely sú v strednej Európe datované do obdobia pred 5500 až 6500 rokmi. Vonkajšia priekopa rondelu mala priemer 60 metrov, medzi priekopami bolo osem kamenných kruhových kultových stavieb a jedna stavba bola v strede. Hlavný idol – Veľký kameň je zdobený symbolmi vysekanými do jeho prednej strany a sieťou čiar, symbolov a zvyškov malieb aj na ostatných stranách. Najvýraznejšie sú sekané vyobrazenia nástrojov. Na Veľkom kameni je viacero nástrojov, najvýraznejší je čakan, kladivo alebo sekera v jeho strede a pod ním hák alebo radlo. Vľavo od čakana – kladiva je koleso – známy symbol božstva. Ide o atribúty Najvyššej sily, ktorá bola v tomto objekte uctievaná. Slovania ju v stredoveku nazývali Perún alebo Veles. Kamene sú celoročne voľne prístupné verejnosti.

Nová rozhľadňa a starý veterný mlyn

„Odtiaľ sme sa vybrali cestou k rozhľadni a veternému mlynu. Cestička nás viedla okolo Chrámu Matky Božej Počajevskej,“ opisovala púť Iveta Ondrášiková. Piešťanci sa na hrebeni zastavili na rozhľadni, ktorú stavbári dokončili na konci roka 2020. Rozhľadňa z kamennej konštrukcie so železobetónovou výplňou, obložená lomovým kameňom, sa vo vrchnej časti skladá z drevenej konštrukcie. Výška rozhľadne je asi sedemnásť metrov. Vyhliadková plošina, ktorá ponúka výhľad na mesto, blízke okolie a panorámu Bielych Karpát, je v 12-metrovej výške.

Veterný mlyn patril k najstarším dreveným veterným mlynom nemeckého typu na území Čiech, Moravy a Slovenska. Je zachytený na rytine L. Schmalhofera pochádzajúcej z roku 1801. Jeho lokalizácia je medzi Kaplnkou sv. Floriána a impozantnou budovou sýpky. Podľa typu bol dvojposchodový so štyrmi ramenami, otáčajúci sa pomocou oja podľa smeru vetra. Celá konštrukcia mlyna sa otáčala na dubovom stĺpe – pilieri okolo svojej osi.

Tento pôvodný mlyn pravdepodobne vyhorel. Jediný zachovaný murovaný veterný mlyn nad sýpkou v Holíči bol postavený až neskoršie. Viaže sa k menu vynikajúceho stolárskeho majstra Františka Slámu. Ide o centrálny kamenný trojpodlažný podpivničený objekt z 80. rokov 19. storočia, do roku 1926 zastrešený otočnou kužeľovitou strechou so vsadeným veterným kolesom. Pohon mlyna zabezpečovali štyri ramená s lopatkami, ktoré boli osem metrov dlhé a otáčali sa proti smeru hodinových ručičiek. V 70. rokoch minulého storočia ho odkúpilo poľovnícke združenie na poľovnícku chatu. Teraz môžete v Holíči vidieť udržiavaný kamenný objekt bývalého veterného mlyna so zachovanými tromi podlažiami a pivnicou.

Chrám Matky Božej Počajevskej

Na okraji mesta Holíč pravoslávna cirkevná obec po desaťročí príprav v rozmedzí rokov 2013-2018 vystavala Chrám Matky Božej Počajevskej v klasickom pravoslávnom štýle s dominantnou kupolou a typickými cibuľovitými vežičkami pri miestnom cintoríne. Tento malebný chrám si môžete kedykoľvek prezrieť z jeho vonkajšej strany, avšak jeho interiér je pre verejnosť prístupný len na objednávku v Turisticko-informačnom centre Holíč (v balíku budete mať aj prehliadku sakrálnych pamiatok). Toto však platí len počas letnej turistickej sezóny (apríl – september) a počas Dní Európskeho kultúrneho dedičstva.

Gotizovaný, pôvodne románsky Kostol sv. Margity Antiochijskej je jednou z najstarších architektonických pamiatok na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa Komenského mapa z roku 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“. Kostolík sa nachádza len necelý kilometer od Valov – sídla veľkomoravských kniežat v chotári obce Mikulčice na moravskej strane.