Piešťany sa na štyri dni odeli do čipky

Paličkovaná čipka prišla na naše územie v 16. storočí a rýchlo sa rozšírila na územie celého Slovenska. Každý región má svoju vlastnú nezameniteľnú pečať čipky, skúsené čipkárky rozoznajú región na čipke už jediným pohľadom. Vzor sa pletie na valci vypchatom pilinami, slamou, konope či pieskom. Na ňom sa pomocou špendlíkov a prepletania nití namotaných na paličkách tvorí čipka. Celkom jednoduchá definícia paličkovanej čipky je však v skutočnosti opakom. Je to piplavá práca šikovných rúk a ešte šikovnejších očí. Takýchto šikovných rúk a očí bolo na festivale neúrekom.

Splnený sen

Otcom festivalu je Matej Pisca z občianskeho združenia Bábence z Krakovian, ktoré sa vytvorilo okolo klubu paličkovanej čipky. Príprava deviateho ročníka festivalu, ktorý sa v takomto veľkom ešte nekonal, trvala aj rok. „Už roky dozadu som sníval, že budem robiť celosvetový festival, a tento víkend sa mi plnia sny,“ priznáva organizátor. Festival odpálil naozaj vo veľkom štýle. Sám priznáva, že sa mu podarilo dodržať svoj cieľ a spraviť festival na úrovni. „Keď som bol vo štvrtok pozrieť na prvej módnej prehliadke, naozaj sa mi tisli slzy do očí, keď som videl, ako to vyzeralo,“ dodáva Matej Pisca.

Udalostí bolo neúrekom

Festival sa konal v priestoroch Domu umenia, KSC Fontána, vo výstavných sieňach Mólo a Stará lekáreň, v mestskom parku, v hudobnom pavilóne, v expozíciách Balneologického múzea, v Múzeu za Krakovskú bránu v Krakovanoch, ale aj v Piešťanskom informačnom centre, v Elektrárni Piešťany, v Kursalone či v Hotelovej akadémii Ľudovíta Wintera. Okrem hlavnej línie festivalu, ktorú tvorili kultúrne podujatia či módne prehliadky, sa počas štyroch dní tiahla šnúra množstva zaujímavých podujatí, prednášky či výstavy.

Štvordňové čipkovanie začalo slávnostným otvorením v Dome umenia pod taktovkou folklórneho súboru Žito. Folkloristi zo Žita otvorili festival spievaním slovenskej hymny.

Počas celého festivalu sa každý deň vo večerných hodinách diala veľkolepá udalosť či módna prehliadka, alebo predstavenie. O slávnostné ukončenie sa zase postaral folklórny súbor Kopaničiar z Myjavy, ktorý okrem folklórneho programu zahral a zaspieval aj pieseň o čipke, ktorú paličkári v Krakovanoch považujú už za svoju hymnu.

Každý má tú „svoju“ čipku

Čipkári a čipkárky z rôznych krajín sveta mohli ukázať svoju prácu v praxi aj na spoločnom pletení v parku za Kursalonom. Na laviciach sedeli dámy a aj muži v zastúpení mnohých krajín, na stoloch sa skveli valce od výmyslu sveta, farebné aj biele, malé, veľké, široké či úzke. Niektorí pracovali na zaujímavých projektoch, pri ktorých valec ani nepotrebovali. Jedným z nich bol aj umelec z Juhoafrickej republiky, Pierre Fouché, ktorý vytváral trojdimenziónálny obraz ulity prehistorického slimáka pomocou paličkovania. Záujem budilo nielen jeho paličkovanie, ale aj rôznofarebný golier z paličkovanej čipky, ktorý zdobil jeho tričko a ktorý sa tiež radil pod jeho diela. Pri paličkovaní skulptúry slimáka sa podelil aj o svoj príbeh, ako sa vlastne s čipkou dostal práve do Piešťan. Podľa jeho slov paličkuje už okolo pätnásť rokov, ako vyštudovaný sochár sa dostal od mäkkých sôch až ku háčkovaniu a odtiaľ to bol už len kúsok k paličkovanej čipke. Čipka je jeho najobľúbenejším spôsobom tvorenia. Do Piešťan sa dostal cez skupinu čipky, v ktorej sa nachádza aj osoba, ktorá sa na Slovensku narodila a poznala aj organizátora festivalu. Na prijaté pozvanie na festival s nadšením zareagovali. Svet je skutočne malý.

Jedným z najmladších účastníkov paličkovania bol aj šikovný Dávid Víťazka z Krakovian, ktorý na svojom valci poctivo plietol krakoviansku čipku. Sedemnásťročný mladík paličkuje už sedem rokov, k čipke sa dostal na krúžku v škole a prepadol jej natoľko, že paličkuje doteraz.

Pri susednom stole paličkovali aj dámy zo Šoporne, čipkové harcovníčky, ktoré zase spomínali na to, ako naše praprapra babičky len plietli tú čipku, ešte aj pri petrolejkách. Mnohé zachované čipky majú totiž taký drobučký vzor, že ak sa ich pokúšajú napodobniť, musia si čipku poriadne zväčšiť.

Svoj vlastný vzor plietla aj Iveta Žlnková z Veľkého Krtíša, ktorá zase spomínala na kútne plachty, v minulosti sa používali na oddelenie priestoru pre šestodnedieľku a bábätko. Takéto kútne plachty boli vždy obkrútené drobnými čipkami z tenučkých nitiek.

Naše prastaré matere vplietali do čipiek aj kus svojho života a histórie. Ich odkaz stále žije v paličkárkach, ktoré si takéto príbehy rozprávajú pri pletení čipiek.

Štafetu svetového festivalu prezvali čipkárky z Poľska

Ďalší ročník Svetového festivalu čipky by sa mal udiať v Poľsku. Na záverečnom ceremoniáli odovzdal festival do rúk návrhárkam a čipkárkam z Poľska organizátor Matej Pisca. Rovnako im odovzdal aj festivalovú vlajku, ktorá s návrhárkami putuje do Poľska. „Už sa teším na ten môj malý krakoviansky festival čipky, tento veľký bude pokračovať do sveta, možno sa o pár rokov vráti aj na Slovensko,“ uzavrel organizátor.