Do tajov rezbárstva zasvätili deti v tábore Juraj Ďuriš a Štefan Slabý
Vyrezať motorovou pílou do dreva za menej než pätnásť minút sovu a za ďalších desať minút indiána, potom čerta a medveďa – to je výkon hodný Guinnessovej knihy rekordov. Rezbára Juraja Ďuriša s údivom sledovali deti z cirkevného tábora, ktorý sa v stredu 31. júla usídlil u rádových školských sestier v centre Nodame na Kuzmányho ulici.
Do Piešťan prišiel Juraj Ďuriš s kolegom Štefanom Slabým, známym hudobníkom z Borovienky a tiež rezbárom. Trojicu dopĺňala Štefanova manželka Emília Slabá. Tábor organizovalo komunitné centrum sv. Štefana v Piešťanoch. Na deti dozerali každý deň od pondelka až do piatka vždy iní rodičia, boli tu animátori a organizátori tábora pripravili prázdninujúcim školákom pestrý program plný aktivít a zábavy.
„Prišli sme sem, aby sme deťom ukázali, aké krásne drevorezby sa dajú vytvoriť z hocijakého kúska polienka,“ povedal Slabý a Ďuriš sa okamžite pustil do práce. Najskôr si do pevného profi „zveráka“ upevnil asi štyridsať centimetrov vysoké poleno s priemerom okolo dvadsať centimetrov. Nasadil si bezpečnostné okuliare, ktoré chránili jeho oči od lietajúcich triesok, spustil motorovú pílu a už to okolo neho len tak lietalo.
Najskôr poleno opracoval nahrubo a potom postupne robil opatrné zárezy. Z dreva začali vystupovať hlava, oči, uši, zobáčik, na hlávke sa objavilo perie a ani nie za pätnásť minút bola sova na svete. Deti Ďurišovmu výkonu nadšene zatlieskali a čakali, čo vyreže z ďalších polien. Pred ich očami vytvoril čertíka, indiána, ktorý akémusi z detičiek pripomenul Ježiša. „Každý nech vidí, čo chce – niekto indiána, iný Ježiša,“ dobrosrdečne dodal umelec.
Potom spolu s chlapmi z tábora zašli k hromade popílených konárov a rezbár si vybral jeden z nich. Bol zvláštny tým, že sa na konci rozdvojoval, a tak z neho vyrezal čertíka. „Mohol by to byť aj zajac, ale to mi napadlo až neskôr,“ skonštatoval Ďuriš a deti s ním súhlasili. Ako štvrtú postavičku vyrezal medveďa a potom sa už venoval iba deťom. Chlapcom vysvetlil, ako sa drží motorová píla, kde má poistku, ako sa do dreva opatrne zarezáva priložením ostrej píly k patričnému miestu.
V to popoludnie pri ďalšom stolíku tvorili prevažne dievčatá z modelovacej hliny rôzne diela pod vedením Simony Petrušovej a mladých animátorov. Valčekom hlinu rozvaľkali, formičkami vykrojili rôzne tvary a potom ešte dielka dopĺňali, skrášľovali a ukladali na slnko, aby ich vysušilo. Deti, ktorým nevoňala rezbárčina ani keramikárstvo, si mohli zahrať futbal či pohojdať sa v tieni košatého stromu, alebo sa vyšantiť na preliezačkách.
„Tábor je určený prioritne pre deti, ktoré navštevujú miestnu cirkevnú školu. Organizátori to vymysleli tak, že sa v pondelok začína a v piatok končí svätou omšou, ktorú celebroval farár Štefan Gago. Na programe boli športové aktivity, maľovanie na tričká, kanisterapia s Petrom Lendvayom, spúšťanie na lane s Petrom Kalabusom, ručné práce, kreslenie a spoločenské hry s animátormi. V utorok bolo divadielko a tvorivé dielne v knižnici, v stredu okrem spomínaných aktivít aj program v Elektrárni Piešťany. Vo štvrtok mali deti celodenný výlet do Trnavy a v piatok prehliadku piešťanských kúpeľov a program v múzeu s historikom Tomášom Mlynským. Záver patril svätej omši a spoločnému poďakovaniu za tábor, potom nasledovala obľúbená opekačka,“ uviedol jeden z rodičov Peter Jankech, ktorý mal službu aj so svojou manželkou v stredu. Prišli za nimi aj rodičia manželky.
Organizátori tábora Stanka a Majo Bučkovci vymysleli s komunitným centrom všetko tak, aby aj rodičia mali deti zaopatrené a zamestnané zmysluplnými činnosťami a pritom si nemuseli brať v práci voľno či dovolenku. Stačil len jeden deň, v tie ďalšie sa o deti postarali ďalší rodičia. Obedy mali zabezpečené v Diplomat aréne a aj ďalšie jedlá a nápoje boli v tábore k dispozícii.
