Koncentračný tábor Auschwitz si pamätal z detstva – teraz tam bol so študentmi SPŠE
„Mal som asi desať-jedenásť rokov, bol som tam s mamou a otcom. Je to veľmi zmenené, ale tie topánky, okuliare, zubné kefky, kufre som si dobre pamätal,“ týmito slovami sa prihovoril pedagóg Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch, Ľubomír Tuchscher, keď sa vrátil aj so študentmi z koncentračného tábora Auschwitz v Osvienčime.
„Kolegyňa Adrika Vráblová túto exkurziu organizuje už niekoľko rokov pre študentov i pedagógov SPŠE, no pre mňa to bola veľmi silná spomienka,“ uviedol Ľubomír Tuchscher nielen o dávnom „výlete“ s rodičmi či aktuálnom so študentmi. Nafotil tam množstvo fotiek, kričí z nich zúfalstvo, zlo a strašné utrpenie ľudí. Študenti boli aj v kobke, v ktorej zomrel poľský rímskokatolícky kňaz Maximilián Kolbe. Pápež Ján Pavol II. tam daroval sviecu…
Adriana Vráblová poznávací zájazd opísala takto: „Po stopách histórie sa vybrali zvedaví študenti druhého ročníka do Poľska. Cieľom bol koncentračný tábor Osvienčim – Auschwitz postavený v roku 1940. Po úspešnom skenovaní batožiny a ozvučení našich hláv (slúchadlá) sa nás ujala sprievodkyňa Agneška. Informovala o tichom pietnom mieste, kde zahynulo 1,5 milióna väzňov: židia (1,1 milióna), Slovania, Rómovia. Pred vstupom sme sa zastavili pri bráne s nápisom ARBEIT MACHT FREI, ktorý by sme preložiť ako PRÁCA OSLOBODZUJE. Realita však bola iná, spájala sa so smutným pohľadom na protézy, nočníky, okuliare, koberce a ponožky z ľudských vlasov.
V pracovnom tábore Brezinka – Birkenau (1942) sme nahliadli do ubytovacích priestorov (bývalé stajne) s trojposchodovými pričňami. Známa je tu rampa, kde členovia Sonderkommanda realizovali selekciu – či budú ľudia väznení, alebo život im skončí v plynovej komore. Študentov zaujali najmä kapovia, dozorcovia, označení modrým trojuholníkom, ktorí boli výlučne kriminálnici. Exkurzia nás stíšila, pripomenula udalosti, ktoré by sa nemali nikdy zopakovať.“
