V Balneologickom múzeu zaujímavé prednášky i fotenie v kroji
Keď sme v sobotu 18. mája prekročili prah Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, príjemne nás prekvapil záujem rodín s malými deťmi, ale aj iných dospelých návštevníkov, ktorí sem zavítali pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí na celoslovenskú Noc múzeí a galérií. Práve prednášal historik Tomáš Mlynský o rastlinách v našej prírode, ktoré sú vzácne, ale aj jedovaté.
Na videoprezentácii bežala snímka statnej, vysokej rastlinky s tmavými modrými bobuľkami – ľuľkovca zlomocného, ktorú považujú za najjedovatejšiu stredoeurópsku rastlinu. Ľudia si ju môžu pomýliť s čučoriedkami. Tomáš Mlynský opísal nielen chemické zloženie ľuľkovca, ktoré je pre človeka smrteľne nebezpečné, ale aj príbeh o prevádzke v Nemecku, kde po poškodení tesnenia drvičky tejto rastliny došlo k úniku na prach rozdrveného ľuľkovca. Všetci pracovníci uvedenej prevádzky po nadýchaní sa zomreli, prach ochromil ich centrálnu nervovú sústavu a došlo k zlyhaniu srdca a zaduseniu.
Ďalšou jedovatou rastlinou, ktorú Mlynský predstavil verejnosti, bol blen čierny, voľakedy mystická rastlina, ktorej sa už od staroveku pripisovali magické účinky: „Je to rastlina úhorov, niekde rastie aj na okraji mesta i detských ihrísk. Je veľmi jedovatá, obsahuje semienka, ktoré majú veľkosť ako makové. Stačí dvadsať, aby vás zabili, keby ste ich rozžuli. Je veľmi jedovatý.“
V stredoveku používali hradní páni, aby sa v lesoch zbavili vlkov a líšok a zvýšili počet sŕn a lovnej zveri, výťažok z prilbice žltej, ktorý vložili do mäsových návnad. Prilbicu nazývali zabíjač vlkov. Všade rozšírené je záružlie močiarne. „Raz som na Výtokoch stretol paniu, ktorá si ho trhala so slovami, že ide si urobiť chutný jarný šalát. Záružlie je jedovaté tiež, našťastie nie prudko, ale dokáže vyvolať až chronický zápal žalúdka,“ skonštatoval Mlynský.
V čase, keď historik prednášal, sa v hlavnej expozícii nachádzalo aj viacero návštevníkov, ktorí si prezerali exponáty v priľahlých priestoroch, istá mamička sa fotila v kroji aj so svojou dcérkou na priečelí sedliackeho domčeka. Ďalší si nenechali ujsť spoločnú fotografiu pri asi najzaujímavejšej vykopávke – obrovskom kle mamuta.
Stála expozícia v budove Kúpeľnej dvorany bola návštevníkom sprístupnená v sobotu až do deviatej večer. Uskutočnili sa tu tvorivé dielne, ukážky krojov s možnosť kroj si aj vyskúšať. Múzeum zorganizovalo kvíz pre malých i veľkých na témy Život pri rieke Váh a Hádanie a hľadanie v múzeu. Organizátori pripravili prezentáciu zreštaurovaných predmetov a tiež prednášku na tému Poklady z rieky Váh, ktorú prezentoval riaditeľ múzea Vladimír Krupa.
Ďalšou prednáškou bola už spomínaná téma Jedy v prírode, nasledovala prednáška Papierové poklady – záchrana a reštaurovanie plagátov v zbierkach BMIW, ktorou publikum zaujal historik Andrej Bolerázsky. Poslednou prednáškou bola téma Stavby zvierat, ktorú prezentoval Mlynský. Okrem uvedeného mali návštevníci možnosť vypočuť si komentované prehliadky – sprístupnenie expozície Kútne plachty.
Múzeum v ten deň otvorilo aj bránu do Vily dr. Lisku, kde bol k dispozícii historik Martin Kostelník, aby návštevníkov oboznámil s aktuálnou prehliadkou expozície Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku a expozície Sakrálneho umenia zo zbierky Kornela Duffeka.
Ten, kto zavítal do Pamätnej izby Ivana Kraska na nábreží rieky Váh, mohol sa potešiť recitovaním poézie v podaní Alexandry Murínovej a prezrieť si celú expozíciu venovanú pamiatke významného slovenského poeta Kraska, ktorý žil a tvoril v Piešťanoch.
