Švajčiarsko, krajina čokolády a čistých chodníkov

V mojom hedonistickom ponímaní života je cestovanie spojené s poznávaním krajiny cez jedlo, nápoje a staré budovy najlepším a najobľúbenejším prienikom. Keďže moja najlepšia kamarátka doťahuje v Zürichu svoju desaťročnicu a mne sa naskytla možnosť návštevy tejto švajčiarskej metropoly so skupinou kamarátov, hoci len na pár dní, neváhala som.

V čokoládovni Bachmann majú okrem čokoládovej steny aj guľu z bonbónov.

Aj keď mám trošku prejdenú Európu, na výlet som sa ako zelenáč vydala s malou príručnou batožinou a vlakom. Priznávam, prehlasovala ma skupina, ktorá autom odmietla ísť. Mojím najobľúbenejším prostriedkom pri cestovaní je totiž automobil, pretože najlepšie sa cítim, keď nie som ničím obmedzovaná.

Cesta vlakom z hlavného mesta Slovenska do Zürichu trvá približne desať hodín. Nástup na palubu je o šiestej ráno a môj organizmus sa s takými skorými hodinami príliš nekamaráti. Preto bolo aj vstávanie o štvrtej ráno spolu s balením a cestou na stanicu v mojej hlave trochu v hmle. Cesta v železnom obrovi do Švajčiarska je krásna, plná nádherných zakutí, ktoré inak neuvidíte. Teda pokiaľ nie je tma.

Žiada sa mi použiť veľa klišé, ktorými majstri romantizmu opisujú hory a malebné dolinky. Nepoužijem ich však, lebo mi vôbec neprídu vhodné na scenérie, ktoré som videla. Naše Tatry sú krásne, ale Alpy sú Alpy a odporúčam každému, aby sa tam išiel niekedy pozrieť. Všetky krásne opisy a nádherné fotografie sú nič v porovnaní s realitou, ktorú zbadáte hoci len počas cesty vlakom.

Vstupné do múzea môže síce prevetrať peňaženku, je však zážitkom nielen zvnútra, ale aj zvonku.

Čisto ako v obývačke

Stanica v Zürichu je vraj najlepšou a najčistejšou stanicou v Európe. Po desaťhodinovej jazde vlakom, ktorej predchádzali štyri hodiny nočného spánku, som nebola v rozpoložení, aby som túto možnosť zvlášť ocenila. Najmä, keď ma vo vysnenej destinácii čakalo škaredé počasie – dážď a hmla. Všimla som si však upratovača v reflexnej veste, ktorý okamžite zodvihol odhodený cigaretový ohorok. To zaujalo moju pozornosť a po chvíli obzerania som zistila, že staničné priestory sú čistejšie ako priemerná obývačka. Vyzametané rohy, obrubníky a nikde ani ohorok či odpadky. Pokiaľ som dovidela, sa tmolilo päť upratovačov s vysávačmi či paličkami na zdvíhanie smetí.

Prvý kultúrny šok nastal na zastávke električky, kde som sa dozvedela, že cesta hromadnou dopravou na pár zastávok vyjde 2,80 eura. Ďalšie podobné šoky nastávali v kaviarňach a reštauráciách. Pre naše platy privysoké ceny sú však vykompenzované peknými zážitkami. U mňa má každá krajina svoju atmosféru a Švajčiarsko má tiež svoju, no veľmi odlišnú od ostatných.

Milovníci čokoládových bonbónov sa vo firemnom obchode dostávali do vytrženia.

Milovníci histórie sa nudiť nebudú

Na prehliadku Zürichu nestačí víkend ani týždeň a zrejme ani dva týždne. Hoci prvá oficiálna zmienka o ňom sa datuje do roku 929 nášho letopočtu, stredoveký ráz mesta nemožno očakávať. Sídlo je skôr moderným veľkomestom než zachované opevnenie z dôb stredoveku. V úzkych uličkách starého mesta sa však nájdu spomienky na doby minulé – krivolaké a ukážkovo zrekonštruované pestrofarebné domčeky.

Návštevníkovej pozornosti určite neujde hlavná stanica, ktorá je architektonickým skvostom. V jej tesnej blízkosti sa nachádza zürišské múzeum, ktoré sídli v impozantnej budove renesančného hradu pripomínajúceho čarodejnícku školu Rokfort. Vežičky budovy sú viditeľné široko-ďaleko. Cena za vstup do múzejných expozícií sa môže vyšplhať až na 40 eur na osobu.

Krásna prechádzka po úzkych uličkách starého mesta s tradičnou architektúrou.

Ľadovcové jazero priamo v centre

Celá zürišská aglomerácia obteká obrovské ľadovcové jazero Zürichsee. Krásne modrá voda so zasneženými vrcholkami Álp v pozadí, ktorú si môžete vychutnať z centra mesta, je jedným z najväčších lákadiel pre turistov. Ľadovcové jazero s nepredstaviteľnou dĺžkou presahujúcou 40 kilometrov je vyše 140 metrov hlboké. Voda v ňom je taká čistá, že dosahuje kvalitu pitnej vody. Toto je ďalším ukážkovým mementom rozdielov medzi našou a ich krajinou.

Švajčiari si svoje úzkostlivo chránia a dbajú na kvalitu a udržateľnosť nielen svojej prírody. Jazero je pomysleným miláčikom obyvateľstva, a hoci po ňom premávajú výletné lode, sú regulované práve z dôvodu ochrany vody. Na pravej strane jazera sú zriadené kúpaliská na vode, ktoré sú v letných mesiacoch hojne využívané, keďže teplota v meste dosahuje tropických vyše 30 stupňov Celzia.

V čokoládovni Bachmann v centre Zürichu stekala po celej stene čokoláda, vôňa lákala ľudí až zvonku.

Netreba zabudnúť na čokoládu

A keďže Švajčiarsko je krajinou výberovej čokolády, nezabudnuteľným zážitkom je návšteva čokoládovne Lindt, ktorá je i v našich končinách jednou z najlepších. Továreň a rovnomenné čokoládové múzeum sa nachádzajú na pravom brehu jazera, sotva pár minút jazdy autobusom z centra. Milovníkom čokolády sa určite zapáči prehliadka čokoládového múzea, ktorá je spojená s ochutnávaním. V múzeu na nich čakajú tri fontány, v každej tečie iná čokoláda – v jednej biela, v druhej mliečna a v tretej horká. S lyžičkou sa môžete k fontánam otočiť aj dvadsaťkrát, ak máte chuť. O kúsok ďalej automaty s fotobunkou každému do ruky odlomia kus čokoládovej tabličky, na výber je desať príchutí. Vstup do múzea je prekvapivo finančne dostupný, lístok stojí iba 14 frankov.

Čokoládová fontána v hale je samozrejmosťou. Rovnaké šialenstvo môžete nájsť aj v luxusnej kaviarni a čokoládovni Bachmann v centre mesta, kde po celej stene impozantne steká čokoláda.

Fascinujúce ľadovcové jazero Zürichsee je dokonalým miestom na relax.

Jar a leto sú najlepšie

Metropolu Švajčiarska je najlepšie navštíviť v neskorej jari alebo v lete. Mesto je ukážkovo vysadené kvetmi a krásnymi stromami. Dovolenka na tomto mieste však nevyjde vôbec lacno, priemerný švajčiarsky plat sa totiž pohybuje vo výške okolo šesťtisíc eur. Menou je švajčiarsky frank, ale v skutočnosti nepotrebujete ani jeden, keďže sa úplne všade dá platiť kartou. Bezhotovostný kontakt je úplnou samozrejmosťou ako aj život prispôsobený tomu, že sa tam nekradne. Ďalším z kultúrnych šokov pre mňa totiž bolo zistenie, že tovar vyložený pred obchodom na paletách, ako sú kvety, hnojivá či destilovaná voda, sa neschováva dovnútra, ale zostáva tam aj v noci, keď je obchod zatvorený. Nikto si tovar nedovolí ukradnúť, dovolím si tvrdiť, že to nikomu ani nenapadne.

Krematórium na cintoríne v Zürichu je akoby vystrihnuté zo strašidelnej scény.

Po návrate je to ťažké

Pre niektorých našincov môže byť návšteva Švajčiarska šokom. Najmä, ak si uvedomíme tvrdú realitu nielen krajiny, ale najmä mentality obyvateľstva, v ktorej žijeme. Všetko je tam totiž také úzkostlivo poriadne, až máte niekedy pocit, že to nie je v poriadku. My sme zvyknutí na absolútny neporiadok na všetkých frontoch. Nedá mi nespomenúť si na predvolebné sľuby jedného politika v našej hanebnej politickej histórii spred tridsiatich rokov, ktorý nám sľuboval druhé Švajčiarsko. Myslenie Švajčiarov úzkostlivo si chrániacich všetko, čo je ich, je, bohužiaľ, na svetelné roky vzdialené mysleniu nášho národa. Preto je frustrácia po návrate na Slovensko, kde nič nefunguje a nič sa nedá, prirodzeným dôsledkom.