Spomínam: Cítim nostalgiu a clivotu
Nostalgiu a clivotu si vedia vychutnať najmä starší ľudia. Ja tiež patrím do tejto kategórie občanov mesta Piešťany. A aj keď som značnú časť života prežila vo viacerých mestách, po tridsiatich rokoch v Bratislave som sa vrátila do rodiska môjho otca – do Piešťan.
Rada si pozerám staré fotografie z miest, ktoré si pamätám, rada vidím známe tváre z uplynulých rokov. Aj preto som privítala facebookovú stránku s názvom Nostalgia Piešťany.
Prežila som búrlivý prerod mesta, pribúdanie nových objektov, ktorým museli staré ustúpiť. Na zbúrané budovy, obytné domy, ulice zostali iba matné spomienky. Patril k nim aj rodinný dom mojich prarodičov cestou od železničnej stanice oproti krížu, na Žilinskej ceste 127. Zachovala sa dobová snímka tohto domu, pred ktorým stojí moja sestra a nebohý brat Tomáš. Fotografia je asi z roku 1963. Náš dom vrátane okolitých domov na Staničnej ulici zbúrali a na ich mieste postavili viacposchodové obytné domy, Obchodný dom Kocka a iné. Staré ustúpilo novému, poskytlo bývanie zodpovedajúce potrebám doby.
Keď uvažujem a spomínam, nostalgia ma sprevádza aj pri pohľade na chátrajúce objekty v centre mesta – hotel Lipa, hotel Slovan, Vila Löger pri Kolonádovom moste, ktoré by si svojou historickou hodnotou i architektonickou zvláštnosťou zaslúžili obnovu, aby mohli naďalej slúžiť mestu Piešťany a jeho obyvateľom. To je môj príspevok na tému: Nostalgia…
Veronika Cetliová
