Pozoruhodná zbierka keramiky zvanej fajansa
Nielen počas pracovných dní, ale aj v nedeľu si môžete vo Vile dr. Lisku v Piešťanoch pozrieť ojedinelú výstavu keramiky, zvanej fajansa, zo zbierky Kornela Duffeka. Balneologické múzeum Imricha Wintera nazvalo výstavu Okno do spomienok a vo štvrtok 8. februára porozprávala o fajanse či majolike návštevníkom prednášky etnografka Vladimíra Pribišová.
V dávnych dobách žili habáni v sebestačných osadách, komúnach, v takzvaných haushabenoch (odtiaľ pochádza názov habáni). Nepotrebovali peniaze, lebo všetko, čo si dopestovali a vyrobili, si vymieňali. Volali ich posmešne – habáni. Oni – novokrstenci pochádzajúci z Nemecka – si hovorili inak. Boli miernej povahy, odmietali vojnu a zbrane, boli zruční remeselníci, pracovití, nenásilní. Prenasledovali ich pre vieru a z pohľadu súčasníka možno i pre spôsob života nezávislom od financií.
Nielen keramiku, ale aj súbor sakrálnych plastík venovala múzeu Sylvia Duffeková s dcérami z pozostalosti po manželovi a otcovi Kornelovi Duffekovi.
Všade, kde žili, boli vystavení tvrdej náboženskej diskriminácii. Aj tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781 ich vyňal z „tolerovaných“ náboženstiev. Habáni zhotovovali krásne keramické diela. Inšpirovali celé generácie tvorcov a ich potomkovia pôsobili v mnohých keramických dielňach. Tí, ktorí mohli ostať na Slovensku, museli prestúpiť na katolicizmus. Neskôr sa ich komunity rozpadli, habáni sa asimilovali. Ich potomkovia vtisli pečať aj holíčskej fajanse.
Manufaktúru v Holíči založil v roku 1743 František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. V prevádzke bola do roku 1827. Výber miesta podmieňovala rezidencia kráľovnej, ale aj dostatok kvalitnej hliny a dobrých remeselníkov, medzi ktorými boli aj potomkovia habánov, napríklad Penkertovci z Veľkých Levár. Na maliarske práce povolávali majstrov zo západoeurópskych manufaktúr.
Ako uviedli tvorcovia piešťanskej výstavy, kolekciu – celú zbierku už nežijúceho piešťanského zberateľa Kornela Duffeka – tvorí 230 artefaktov, pričom väčšina, až 112 kusov, je džbánov.
V súbore džbánov, džbánov typu sova, čepákov a krčahov, ktorý tvorí približne polovicu súboru, je časť datovaná a zaberajú časový úsek od roku 1797 (61) až po začiatok 20. storočia – rok 1921 (28). Najstarší kus je z roku 1797, ďalšie sú datované do roku 1810, do 20. rokov 19. storočia. Ďalšie sú z obdobia od 40. rokov 19. storočia do začiatku 60. rokov 19. storočia. Ďalšie džbány pochádzajú zo začiatku a konca 70. rokov 19. storočia a z 80. rokov 19. storočia, jeden z roku 1898 a najmladšie vročenie, ktoré na džbánoch nachádzame, je rok 1921. Niektoré džbány okrem vročenia nesú aj meno majiteľa. Výzdobu tvoria kvetinové, rastlinné a geometrické motívy a ich rôzne kombinácie a štylizácie. Oveľa menej početné sú džbány zdobené námetmi architektúry, motívmi figurálnymi – postavami ľudí či zvieratami.
Taniere predstavujú v zbierke druhú najpočetnejšiu skupinu artefaktov. Sú zdobené rôznymi motívmi – figurálnymi, rastlinnými, geometrickými a tiež ich vzájomnými kombináciami. V súbore sú 30 kusmi zastúpené misy a misky. Sú zdobené rôznymi motívmi – predovšetkým motívmi rastlín a kvetov a v malom množstve figurálnymi či architektonickými. Výzdobou ojedinelá je dvojuchá misa s motívom ukrižovaného Krista.
Súbor sväteničiek tvorí 13 kusov, sú zdobené postavami stvárnenými v nízkom reliéfe – postavou svätca a maľovanou štylizovanou rastlinnou výzdobou, reliéfom Panny Márie s Ježiškom. Väčšiu skupinu predmetov, ktoré sú dielom súčasných výtvarníkov, predstavuje 18 ozdobných keramických kachlíc. Dva kusy sú dielom neznámeho autora, autorom ostatných kachlíc je keramikár Jozef Franko.
Okrem keramiky môžete vo Vile dr. Lisku obdivovať aj súbor sakrálnych plastík, aj tie múzeu darovali z pozostalosti K. Duffeka jeho manželka Sylvia s dcérami. Sylvia sa nielen zúčastnila štvrtkovej prednášky, ale ochotne nám aj zapózovala v samostatnej výstavnej miestnosti pri sakrálnych plastikách. Riaditeľ múzea Vladimír Krupa uviedol: „Vzhľadom na rozsah zbierky a naše priestorové možnosti sme hľadali riešenie, ako súbor vystaviť. Po dohode so Sylviou Duffekovou sme sa rozhodli zbierku vystaviť v dvoch častiach. Sakrálne plastiky, ktoré nie sú dielom ľudových, ale profesionálnych tvorcov, sa nachádzajú v samostatnej expozícii vo Vile dr. Lisku a kolekciu ľudových plastík prezentujeme v národopisnej časti hlavnej expozície múzea v budove Kúpeľnej dvorany spolu so sprievodnou obrazovou i textovou časťou informujúcou návštevníkov o tvorcovi zbierky Kornelovi Duffekovi a o jednotlivých vystavených artefaktoch.“
Vráťme sa však k fajanse. Ak túto ojedinelú a vzácnu zbierku keramiky chcete uvidieť, poponáhľajte sa. Sprístupnená bude vo Vile dr. Lisku do 10. marca.
