Fotonávrat k Fašiangom: Veľké Kostoľany vytancoval Hučo s partiou mladých nadšencov

Ponáhľal sa pred konským záprahom a hudobníkmi, ktorí sedeli, hrali a spievali na voze známe ľudové piesne, a jeho pomocníci klopkali na dvere, zvonili na zvoncoch a rozbrechali malých aj väčších havkáčov, aby ohlásili vzácnu návštevu! Partia už približne vedela, kde bude srdečne vítaná a kde sa domáci potešia z tanca i spevu. Mladí nadšenci, aj keď zo slušnosti neobišli žiadne dvere, sa na sto percent aj tento rok utvrdili vo svojich predpokladoch.

Po rokoch, čo nejakú tú hodinku chodíme so sprievodom aj my, sme sa zoznámili s rodinami, ktoré na ulicu vytiahli stolček, na ňom tácne či dózičky s domácimi koláčmi, pečenými kuracími stehienkami či krídelkami i chlebíčkami. Gazdinky ponúkali všakovaké dobroty – slané, sladké. A k tomu štamperlík od gazdu, ale to len pre dospelých. Chlapcom v karnevalových škraboškách, s ozembuchom či trúbkou, ale aj s hračkárskym samopalom, nalievali malinovku či kofolu. „Sú tu obaja moji synovia – Filipko a Marianko,“ hrdila sa mama Jana.

Pred každým domom, kde im otvorili bránu či dvere, sa veselá chasa roztancovala, do pokladničky povyberala všimné a ochutnala dobroty. Ušlo sa aj nám. Tak napríklad v dome Anny a Rudolfa Dovičicovcov bola pre chlapov nachystaná bošácka slivovica a pani domáca napiekla krehké šamrolky plnené nadýchaným bielym, po citróne voňajúcim krémom. Človek mal „nebíčko v papuľke“.

Hučo „hučal“ na celú dedinu. Ruky roztiahnuté na pozdrav i tanečné objatie, na hlave širák Zorra pomstiteľa, na očiach škraboška, vlnený čierny kabát a spod neho v jemnom vánku viali široké pásikové pestrofarebné nohavice. „Ešteže ho tu máme, kto iný ako richtár Hučo by dokázal zorganizovať takúto parádu,“ chválili Romana obyvatelia Veľkých Kostolian.

To, čo spomínanej partii fašiangovníkov dobrodinci darovali, si odkladali i na voz. Ten tento rok ťahali kone, ktoré dorazili až zo Starej Lehoty. „Vľavo je zapriahnutý Cyro a vpravo Athos, sú z chovu Red Hors Stará Lehota Kataríny Žákovej,“ prezradil jeden z pohoničov, ktorý sa nám predstavil ako David. Druhý tam vraj bol len omylom. O bezpečnosť koní a ich pokoj sa neustále starala ďalšia pracovníčka spomínanej chovnej stanice.

Na vysvetlenie. Hučo v minulosti zvádzal ťažký boj s chorobou, zvládať mu ho pomáhali jeho najbližší. Choroba, našťastie, ustúpila a už pár rokov sa teší primeranému zdraviu. Svoju pozitívnu energiu venuje v prospech obyvateľov Veľkých Kostolian. Je ochotný pomôcť, priložiť ruku k dielu. Je organizátorom šibačkovej i fašiangovej pochôdzky, dušou prvomájového sprievodu, nevynechá ani pochôdzku Mikuláša s čertom a anjelmi. Aj nad Romanom bdie anjel strážny, rozprestrel nad ním svoje krídla a dáva mu silu byť osožný a šťastný. To dokazovala aj sobotná fašiangová pochôdzka.