Farmárka zo Zlej farmy radí: Zvieratko si dobre zvážte, kúpte ho deťom, len ak máte hluchých susedov

Blíži sa čas Vianoc, keď sa mnohí rodičia rozhodnú dať deťom pod vianočný stromček živý darček. O darovanom zvieratku, psíkovi či mačičke, sme sa porozprávali s farmárkou Martinou Ondrášikovou zo Zlej farmy, ktorá sídli v susedstve Modrovskej horárne.

(Autor: archív Zlej farmy)

Aktuálne majú na farme kocúra Viktora, ktorého im niekto daroval rovno v škatuli. Starali sa aj o kocúrika Jožka, ktorý sa spolu s bráškom dva týždne po Vianociach túlali po okolí. Vraj bol veľký problém ich odchytiť. Veľmi zanedbané, špinavé a hladné mačiatka majú už svoj domov.

Čo odkážete rodičom, ktorí sa chystajú pre svoje ratolesti zadovážiť zvieratko?

Nie, nerobte to. Robím si srandu. Chce to naozaj, ale naozaj vážne si premyslieť, či starostlivosť o nejaké zvieratko zvládne(te). Je úplne samozrejmé a jasné, že vašim malým ratolestiam chcete doniesť aj modré z neba, a keď v ich smutných očkách vidíte, že túžia po malom huňatom spoločníkovi, zrazu máte pocit, že nič lepšie na Vianoce azda ani neexistuje. Chcela by som vás však upozorniť, že z malého chlpatého maznáčika sa raketovou rýchlosťou môže stať váš úhlavný nepriateľ.

Opäť žartujete či to myslíte vážne?

Nežartujem. Predstavte si, že ste sa rozhodli zadovážiť si to najroztomilejšie šteniatko, aké ste kedy videli, a prichádza prvá noc. Ono to totiž nebýva ako vo filmoch. Psík je v novej domácnosti zmätený a je možné, že ak je odlúčený od matky, bude ju svojím vytím intenzívne vyhľadávať. Ak máte veľmi tolerantných alebo aspoň hluchých susedov, patríte medzi tých šťastnejších a o jeden problém máte menej. Vám to však môže riadne znepríjemniť noc. Do práce vstávate vyčerpaní, nevyspatí, už nemáte osemnásť. A tak psie vytie neviete dospať ako kedysi po parádnej žúrke. Okrem iného si všimnete označkovaný koberec a taktiež, že vám chýbajú obľúbené topánky, ktoré sú na prostriedku obývačky rozkúsané a oslintané.

To je cena za zvieratko…

V poriadku, dostávate tik do oka, ale veď spoločne to nejako zvládnete. Je to predsa sen mojej milovanej ratolesti, ktorá však pozerá do mobilu. Pretože zviera nie je tamagoči – že ho pár klikmi na monitore nakŕmime alebo vyčistíme či pohráme sa. Taktiež to nie je hračka, že sa pohráme len vtedy, keď nám to vyhovuje. Zrazu je nejaký nezaujatý, preto sa po roztrhaní topánok s chuťou púšťa aj do deky na pohovke. To už vám tlak vystúpi na 100/200, čo je viditeľné aj v mierne červenkavej farbe vašej pleti, a po niekoľkých prebdených nociach a rozkúsaných topánkach sa dostávate na úroveň, keď vás už nemôže nič vytočiť. Omyl.

O zviera sa treba starať v čase i v nečase…

Áno. Vonku je strašný lejak a pes si potrebuje odskočiť. Po totálnom premoknutí vás chytí smrteľná mužská choroba – soplík, avšak ani to vás neoprávňuje oddychovať v čase, keď psík potrebuje ísť opätovne von. Okrem toho je váš miláčik tiež nejaký divný, je mu zle a na veterine mu zistili, že potrebuje špeciálnu stravu, ktorej balíček stojí niekoľko desiatok eur. Chytáte sa za hlavu, svojho milovaného zrazu vnímate ako hlavného „záporáka“ a hľadáte spôsob, ako sa ho inteligentne zbaviť. Možno sa stratí niekde v lese alebo čo ak nechtiac ujde z domu a príde, čo ja viem, niekde na farmu, kde sa azda o neho niekto postará…

Dobre, to som už trochu prehnala, len som chcela ukázať ten absolútne najhorší variant, s ktorým možno treba rátať, nakoľko je lepšie byť pripravený ako nemilo prekvapený. Ale ak si už nájdete k svojmu huňatému „kámošovi“ spoločnú cestu, určite medzi vami vznikne krásne zvieracie priateľstvo.

Dá sa napríklad podľa pravidelných návštev v zvieracích útulkoch či venčenia psíkov predpokladať, či bude dieťa mať disciplínu a starať sa aj o svoje zviera? Dá sa to postupne naučiť? Vy sama s tým zrejme máte skúsenosti pri výchove vlastných detí…

Ak máte dieťa túžiace po zvieratku a vám to ako rodičovi neprekáža, možno by za pokus stálo ho v tejto myšlienke podporiť. Veď zvieratká sú veľmi dobrí spoločníci a mnoho nás naučia. No dieťa si poznajú najlepšie rodičia. Neviem, či sa dá disciplíne naučiť práve venčením psov či návštevou útulku, no ako aktivita a príprava je to určite prínosom. Ja by som skôr odporúčala odsledovať si, ako sa dieťa správa k niečomu živému. Na začiatku možno k rastline v záhradke alebo v kvetináči. Každá potrebuje okopať, vytrhať burinu, poliať, presadiť a pod. No ak vášmu potomkovi po mesiaci uschne aj kaktus, so zvieraťom opatrne.

Čo je pri starostlivosti o zviera najdôležitejšie, aby boli spokojné obe strany – farmár i jeho zvierací kamarát, pomocník?

O zvieratká musí byť v prvom rade dobre postarané. Musia byť nakŕmené, musia mať vyčistené chlievy, brlohy, pelechy, vymenenú podstielku. Okrem toho sú zvieratká, ktoré taktiež vyžadujú čas, respektíve sú také, ktorým sa naozaj treba povenovať. Je ľahké zadovážiť si psa či mačku, dať im ráno granule, a tým sa to končí, ale práve takto by to fungovať nemalo.

A kedy je farmár šťastný?

Neviem, ako to majú ostatní, no u mňa sú najkrajšie chvíle na farme vtedy, keď sa mi zvieratká odmenia tým, že za mnou prídu samy od seba. Od psa či mačky toto považujem za samozrejmé, no u nás pribehnú všetky zvieratá, čo je pre mňa ako farmárku úžasný pocit. Ony si vyslovene vypýtajú škrabkanie a to, aby som sa im venovala, prihovorila a zároveň sa mi odvďačia ich odpoveďami. Možno to bude znieť divne, ale zvieratá tiež komunikujú nielen zvukmi, ale aj „rečou tela“. Možno ste ešte nevideli svinku spokojne vrtieť chvostom, kozičky spokojne mékať či zajace, ktoré sa od radosti stavajú na zadné a pýtajú maškrtu, no u nás je to úplne bežné a práve vtedy si ako farmárka poviem, že takto sa mi to páči a som spokojná.

Ako to funguje u vás?

My sme veľmi dynamická a temperamentná domácnosť, u nás vie robiť každý všetko, preto sa vieme krásne dopĺňať a dohodnúť v každodenných činnostiach. Niekedy sa mi napríklad nechce v nedeľu stáť za hrncami a manžel si potrebuje oddýchnuť, takže jemu skôr vyhovuje, keď navarí. No a potom sa nám stávajú komické situácie, keď sa pýtam, či je obed hotový, nakoľko ja už mám vykydané. Vždy však všetko záleží od vzájomnej dohody.

Spomínali ste, že na Zlej farme ste prichýlili niekoľko zvierat – „vianočných odhodených darčekov“. Pospomínajte si na nejaké konkrétne príbehy.

Asi najviac prichýlených sme mali mačičiek, aj keď môžem s radosťou povedať, že pre viaceré sa nám podarilo nájsť vhodné domovy. Aktuálne máme doma kocúra Viktora, ktorého nám niekto daroval rovno v škatuli. Kocúrika Jožka, ktorý sa spolu s bráškom dva týždne po Vianociach túlali po okolí. Bol veľký problém ich odchytiť, boli to ešte mačiatka, veľmi zanedbané, špinavé a hladné, no dnes je z Jožka mohutný kocúr a jeho brat je bytový maznák v Bratislave. Taktiež sa mi podarilo kocúra Zlodúcha priviesť domov v motore auta a mačička Peťa mi skočila do okna, keď som autom zastavila na neďalekej zástavke. Očividne ju tam niekto odhodil a bola rada, že som išla práve okolo.

Máme tiež morské prasiatko, ktorého sa majitelia vzdali, nakoľko nevoňalo ako ľalia a v noci šramotilo. Posledne nám pribudol kohút, ten bol pre zmenu nevhodný narodeninový darček, a taktiež dve potkaničky, ktoré nenašli pochopenie. Okrem iného sme v minulosti prichýlili aj tarantuliaka, ktorý by zrejme zamrzol, a kozičky, ktoré už pokosili, čo bolo treba. Vždy nám ľudia volávajú po Vianociach, pričom sa nám viackrát stalo, že sa chceli zbaviť psíka či mačičky alebo iných potvoriek, ktoré si zadovážili.

Vaše videá aj fotografie dávajú človeku obraz nielen o vašom živote, radostiach i starostiach. Farmár je kŕmič, upratovač, murár, hotelier, tesár, kuchár, pekár, učiteľ i sprievodca. Ktoré z týchto povolaní zvládate ľavou zadnou a čo sa vám robiť nechce, ale urobiť to musíte?

Priznám sa, pri predchádzajúcich otázkach som musela chvíľku porozmýšľať, no tu je odpoveď absolútne jednoznačná. Myslím si, že som veľmi kreatívne stvorenie, ktoré rado vymýšľa, dokážem sa chytiť od lepidla cez štetec taktiež aj betónu, bežne používam vidly, lopaty, motyky, krovinorez, motorovú pílu, cirkulárku a vždy ma poteší výsledok. Výsledok toho, čo je urobené, popratané, zveľadené. No a potom pozriem na ten hrozný neporiadok, ktorý za sebou zanechá motorová píla, popadané seno alebo náradie pohodené niekde na prostriedku dvora. Takže áno, jednoznačne upratovanie. Upratovanie čohokoľvek je moja nočná mora a priznám sa, že by som na farme prijala nejakého pomocníka, ktorý by po mne chodil a zbieral odhodené náradie a kadečo iné.

Pospomínajte na niečo veselé, poučné, ale možno aj paradoxné. Opíšte napríklad svoj denný režim – na jar, v lete, v jeseni či v zime.

Nech sa už ktokoľvek rozhodne pre akéhokoľvek domáceho miláčika, rada by som ozrejmila jednu vec. Môžete mať vybraného perfektného psíka s dokonalým rodokmeňom, papiermi a čímkoľvek, môže mať zateplenú búdu alebo môže spávať s vami v posteli. Môžete mať naštudované všetky odborné knihy o výchove i výcviku a použiť na svojho štvornohého miláčika všetky odborné metódy, no vždy musíte rátať aj s takým variantom, že namiesto dokonale vycvičeného psa budete mať doma chodiaceho likvidátora, o niekoľko párov topánok menej, rozžuvaný mobil, zhodený kvetináč či označkovaný koberec.

Niekedy to funguje ako s deťmi. Tiež sa dá z knižiek naštudovať všetko možné, no realita je často úplne iná. Avšak čo je v mojom prípade úplne isté, môže mi pes rozžuť aj tie najdrahšie topánky, no keď sa pozriem na toho nášho trkvasa, ani sa na neho hnevať v podstate nedá. Zvieratá nám už napáchali toľko zloby, že keby ma to rozčuľovalo, asi by som to nedala. Napríklad naša Krasomila veľmi rada rýľuje, no hlavne nové trávniky, kozy milujú čerstvé výhonky drahých jahôd či malín, pes Uhlík zásadne štartuje po nových topánkach, nakoľko staré asi nie sú také cool, a môžem spomínať čokoľvek, aj ako mi potkany zožrali novú záclonu, avšak sú to naši maznáci a život bez nich si neviem predstaviť.

Čo sa týka režimu, ten je v každom období podobný s tým rozdielom, že v lete sa staráme o zvieratká spotení a v zime s cencúľmi z nosa a potme, často ako baníci s „čelovkou“. Zvieratám sa nedá povedať – teraz mi je zima, teplo, zle… tak dnes nedostanete jesť.

Čo máte ešte na srdci…

Človek musí byť naozaj pripravený na to, že si chce domov zadovážiť zvieratko. Určite musí niečo obetovať – peniaze, čas, nervy, no keď príde do domácnosti nové stvorenie, tak nám zasa dáva ono. My mu dáme najesť, brloh, klietku, hračku, maškrtu, avšak ono sa nám za to vždy odvďačí. Každé zvieratko je vzácne bez ohľadu na druh, rasu, od psíka cez sliepku, kačku či prasiatko. Človek by neveril, že aj hospodárske zvieratá alebo obyčajná hydina má city, vie sa tešiť, jašiť, túliť. A za mňa sú to neskutočne krásne momenty, keď sa u nás tie príšerky hrajú, tešia, vrtia chvostmi a vidím, že sa majú dobre. A ak sa v budúcnosti stane čokoľvek, čo vás prinúti sa i len na chvíľu zamyslieť nad tým, že by ste sa vášho vytúženého maznáka chceli vzdať, skúste sa v čase vrátiť naspäť a zamyslieť, prečo a ako veľmi ste ho kedysi chceli.

0 Shares

Najnovšie správy

Pieskoviská v Piešťanoch sa pomaly pripravujú na nájazdy malých návštevníkov. Zašpinenému a vyfúkanému piesku po zime odzvonilo a bol nahradený…
  • 01.03.2024, 00:01
  • Piešťany / Spravodajstvo
Dnes je sobota 2. marca. Tento deň je Svetovým dňom modlitieb žien. Meniny má Anežka.
  • 02.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
sobota, 2. marca 2024
Meniny má Anežka, zajtra Bohumil, Bohumila