Ako sa Muchov obraz z Thermie Palace stal aj poštovou známkou

Ešte pred otvorením tohto komplexu vydali a masívne propagovali objekty prostredníctvom pohľadnice, vytvorením vizualizácie týchto objektov, ale aj celého okolitého priestoru. Hostia nenechali na seba dlho čakať a už pri slávnostnom otvorení bol ako kúpeľný hosť bulharský cár Ferdinand I., ktorý sa stal ich každoročným pacientom. Preto sa tu vo februári 1917 stretli na bojovú poradu traja cisári. Ešte v tom prvom roku pred hotelom pristál Luftschif. Prichádzala šľachta, podnikatelia, umelci, ba aj politici, lekári, športovci. Korunu tomu nasadili maharadžovia z Indie, ktorí sa tu striedali v rokoch 1935-1937. Thermia Palace sa stala najvydávanejším poštovým lístkom z Piešťan, počínajúc CDV 39, č.15 a končiac CDV 87, č. 12, ale aj fotopohľadníc s natlačenou známkou CPH 19, č. 16 a ďalšie.

Maľba z vďačnosti za liečbu dcéry

V rokoch 1929 až 1931 viackrát zavítal do Piešťan Alfons Mucha s manželkou na liečenie, ale opäť aj s dcérkou, ktorá potrebovala dlhodobú viacmesačnú liečbu. Liečba bola úspešná, no finančne nákladná. Pravdepodobne obe tieto veci dali Muchovi podnet k namaľovaniu obrazu, teda vďačnosť za úspešnú liečbu, ale i čiastočná úhrada nákladov. Zameral si tvar priestoru nad vchodom do veľkej jedálne a presne v tvare a rozmeroch toho priestoru počas pobytu vo francúzskom Nice obraz namaľoval.

Obraz vo veľkej jedálni bol vnímaný ako jej trvalá súčasť. Menila sa doba, vojna, povojnové politické zmeny, menili sa i riaditelia a personál v Thermia Palace. Vzhľadom k tomu, že obraz nikdy neopustil svoje miesto, nebol na žiadnej výstave, teda ani vo výstavných katalógoch, bol vnímaný ako nástenná maľba.

V čase, keď POFIS pripravoval vydanie výplatnej známky Piešťany, jej budúci autor navštívil Piešťany a bol som jedným z tých, s ktorými majster František Horniak komunikoval. Boli sme spolu pozrieť aj Muchov obraz, ktorý sa mu veľmi páčil. Kaštieľ v neďalekých Moravanoch nad Váhom bol v tých rokoch v správe Zväzu výtvarných umelcov SR, teda chodili tam i tvorcovia poštových známok, ktorí, keď sa o obraze dozvedeli, napr. M. Činovský a iní, neotáľali a pozreli si ho. V tom čase som sprevádzal viacero ľudí, známych aj neznámych vrátane príbuzných mimo Piešťan pri prehliadke obrazu. Recepční si na mňa už zvykli.

Krádež diela

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19. októbra 2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých, ktorí ho poznali či o ňom vedeli. Viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní, keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

V kúpeľoch preverovali, či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných za ich nezodpovednosť.

Krátko nato bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci. V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii. Janko Bosák mi vtedy položil otázku, prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko?

Moja odpoveď bola, že o tom nerozhodujeme a mohlo by to dlho trvať, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr. Rozkrútilo sa koleso a o pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri Thermie, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10-tisíc kusov. Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili médiá, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brniansky Orbis Pictus, ba i Studijní galerie Alfonse Muchy.

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domnienok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a pre jeho rozmery zrejme zrolovaný. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni, z ktorej bol ukradnutý. Obraz je dlhý 375 a vysoký 150 centimetrov, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

Nájdenie obrazu, zlodej stále neznámy

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezaháľali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu. Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa obraz nachádza v Karlových Varoch. Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení, že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Vec sa vyvinula takto: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95-tisíc eur na parkovisku Devět křížů neďaleko Brna. V čase, keď malo prísť k stretnutiu predávajúcich a kupujúceho, stala sa neďaleko parkoviska dopravná nehoda. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnianskej Hypernove. Tam sa stretnutie uskutočnilo a česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala. Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Pomohla „pátracia“ pohľadnica

Na záver tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale i to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité, lebo obraz za takmer 70 rokov neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa „pátracia“ pohľadnica minula, vydal náš klub filatelistov „radostnú“ pohľadnicu k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na nej bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu Alfonsa Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval. Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná pohľadnica. Médiá aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea urobili Slovenské liečebné kúpele (SLK) Piešťany potrebné kroky, aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK vrátane jeho ceny.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby bol aj na poštovej známke. Ale všetko má svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol Klub filatelistov 52-01 Piešťany poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska. Klub oslovil prvýkrát SLK Piešťany, aby sa podieľali na príprave a prezentácii podujatia, čo sa podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, príležitostná poštová pečiatka) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky boli hostia a organizátori pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“. Uprené pohľady stolujúcich na obraz a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať.

Stalo sa, v emisnom pláne na rok 2015 sa objavil v emisii umenie Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil sám. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (mesto, kúpele, klub filatelistov, múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácii známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Na výstavu boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu I. Wintera a jeho riaditeľovi Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014, a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky. Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú, zástupcov Ministerstva dopravy a výstavby SR, Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek.