Za osamelými deťmi nie sú iba technológie, škodí im aj nevšímavosť
I napriek tomu, že najväčší vplyv na trávenie voľného času mala pandémia, väčšina detí a mladých ľudí sociálny kontakt ani po jej skončení nevyhľadáva. Príčinu smutných tvárí osamelých detí a mladých ľudí musíme hľadať hlbšie. Za osamelosť nemôže iba technologický pokrok, ale i zmeny v rodinnom či sociálnom prostredí, v ktorom deti a mladí ľudia vyrastajú. 10. októbra si pripomíname Svetový deň duševného zdravia a pri jeho príležitosti sa Linka detskej istoty (ďalej len „LDI“) rozhodla šíriť povedomie pre širokú verejnosť, ako spoločne deťom pomôcť a byť voči nim viac vnímaví.
Podľa psychologičky Lucie Chamutyovej z LDI sa deti a mladí ľudia dnes čoraz častejšie cítia nevypočutí a osamelí, čo môže viesť k výraznému poklesu sociálnych zručností a izolovanosti aj v neskoršom veku. „Ak sa dieťa cíti osamelé, môže to popisovať inými pocitmi a výrazmi, ako napríklad „nezapadám, cítim sa byť iný/á či neviditeľný/á a to dokonca aj v prípade, že trávi veľa času s kamarátmi. Mladšie deti si môžu osamelosť kompenzovať vytváraním imaginárnych kamarátov, na ktorých lipnú, vyrušujú v škole, či si neustále vyžadujú pozornosť. U starších môžeme pozorovať primárne vyhýbavé a skleslé správanie, nižšiu sebadôveru či náhly nezáujem o obľúbené aktivity“,uvádza psychologička.
Podľa štúdie (PNAS, 2015) môže mať osamelosť podobné zdravotné riziká ako napríklad cukrovka. Psychológovia hovoria, že ak takéto prejavy u detí a mladých spozorujeme, niekedy môže pomôcť aj obyčajná otázka. „Pred dieťaťom by sme mali dať otvorene najavo, že je v poriadku obrátiť sa jeden na druhého. Rodičia sú často veľmi zaneprázdnení alebo nervózni a dolieha na nich rýchle životné tempo, čo sa odráža aj na medziľudskej komunikácii,“ hovorí psychologička.
Veľmi dôležitý je spoločne strávený čas, ktorého podľa psychológov nemusí byť nevyhnutne až tak veľa. Dieťa ho však musí vnímať ako podstatnú, kvalitnú a nenútenú súčasť bežného života. „Namiesto trávenia večerov každého rodinného príslušníka v samostatných izbách môže rodič navrhnúť spoločnú hru alebo iniciovať rozhovor, že je tu pre dieťa a je pripravený ho kedykoľvek vypočuť.“ Psychologička dodáva, že rozhovory by nemali byť iba povrchné, ale dieťa by malo cítiť podporu, uvoľnenosť a mať dostatok priestoru na zdieľanie svojich pocitov.
Trendom je toxická pozitivita – musíme sa cítiť šťastní
Za jeden z najnevhodnejších postojov považuje psychologička tzv. toxickú pozitivitu. „Nikto nemá ideálny život a je nezmysel tlačiť deti do toho, aby neustále dávali najavo, že súšťastné v každej oblasti svojho života,“ hovorí Lucia Chamutyová. Odporúča preto vyhýbať sa potláčaniu negatívnych emočných stavov a formuláciám typu: „iní to majú horšie“, „nemysli na to“, „nepreháňaj“, „deti sú už také, nevšímaj si ich“. „Dieťa ale i rodič by sa taktiež mali naučiť vedieť prijímať situácie také, aké sú. Je potrebné normalizovať neúspechy a robenie chýb a pomôcť dieťaťu rozvíjať sa bez toho, aby bolo vyčerpané a demotivované.
Inak sa môže stať, že podľahnú trendom spoločnosti – potrebám neustále sa tváriť pred ostatnými iba úspešne, šťastne, vyrovnane a schovávať akékoľvek slabšie stránky a svoju prirodzenú zraniteľnosť a nehľadieť pri tom na vlastné prežívanie, sny a ciele. To môže často viesť k neefektívnym/nezdravým spôsobom vyrovnávania sa s vlastnými pocitmi,“ dodáva psychologička.
Kedy ste naposledy aktívne počúvali dieťa vo svojom okolí?
Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia spúšťa Linka detskej istoty, ktorá je dostupná nonstop, bezplatne a anonymne na telefónnom čísle 116111, mobilizačnú osvetu pre ľudí na celom Slovensku. Osveta týkajúca sa prevencie osamelosti detí a mladých nepotrebuje mať tisícky zdieľaní na internete, ktoré deti či mladí ľudia uvidia. Ide skôr o to, aby sme sa spoločne podieľali na zlepšení situácie. Boli všímavejší a pozornejší voči tým zraniteľnejším z nás – deťom a mladým. Nájdime si voľnú chvíľu, venujme im svoj čas a porozprávajme sa.
ts/ foto: Pixabay
