Mestské kultúrne stredisko má po dvoch neúspešných voľbách len dočasného riaditeľa

Anabáza výberu vhodného riaditeľa mestskej kultúry trvá už roky. Keď odišla do dôchodku Marta Jurčová, ktorá bola riaditeľkou šestnásť rokov, vo výbere v roku 2020 uspel ambiciózny Peter Sedláčik. Jeho pôsobenie však sprevádzali neustále konflikty s poslancami i vyhlásenie, že v Piešťanoch do jeho príchodu na pätnásť rokov kultúra zaspala. Sedláčikovi sa však jeho skutkami kultúru v Piešťanoch nijako nepodarilo prebudiť, zato z výsledkov jeho šafárenia v mestskej rozpočtovej organizácii, ako sa hovorí, spôsobom „od buka do buka“, prebudil poslancov. Tí ho na jeseň 2021 po roku a pol z funkcie riaditeľa odvolali. Ako podklad pre rozhodnutie im poslúžila správa vtedy hlavného kontrolóra Martina Svorada. Na päťdesiatich stranách kontrolnej správy bolo uvedené množstvo pochybení Petra Sedláčika pri spravovaní verejného majetku.

A tak prišlo na rad opäť výberové konanie na riaditeľa MsKS a jeho vymenovanie zastupiteľstvom. Pred komisiou a poslancami v závere roku 2021 uspela Michaela Žažová, ktorá na post nastúpila v úvode roka 2022. Prevziať funkciu po Sedláčikovi však nebolo ani trochu jednoduché.

Ako sa uvádza v texte poslancami schváleného vyhodnotenia čerpania rozpočtu MsKS, jeho fungovanie bolo ovplyvnené veľkým objemom kontrolných zistení z porušení ekonomických, právnych a hospodárskych zistených hlavným kontrolórom mesta v predchádzajúcom roku. „Spomenuté kontrolné zistenia s viacerými porušeniami vyplynuli z nedôsledného či nedbalého spôsobu hospodárenia riaditeľa Petra Sedláčika. Tie organizáciu zaťažili hľadaním východísk k náprave a nastavením správneho režimu fungovania do budúcnosti,“ píše sa v dokumente, ktoré poslanci odobrili svojím hlasovaním.

Po roku pôsobenia Žažová na konci roka 2022 z funkcie riaditeľky MsKS bez udania dôvodu odstúpila. A tak sa v úvode roka 2023 začala nová anabáza hľadania riaditeľa. Tento výber je už však ovplyvnený novou skladbou piešťanského zastupiteľstva, ktoré vzišlo z volieb v roku 2022. Predstavy súčasných poslancov zatiaľ nenachádzajú prieniky o vhodnom riaditeľovi s vedením radnice.

Diana Kizek Kiššová sa počas druhej voľby riaditeľa svojej kandidatúry vzdala.

(Ne)výber nového riaditeľa

Na základe kritérií a postupu pre výber riaditeľa, ktoré svojím hlasovaním určili poslanci, vedenie radnice vo februári vypísalo výberové konanie. Podľa manuálu od poslancov zostavilo výberovú komisiu v zložení poslankyňa a členka mestskej kultúrnej komisie Alžbeta Švorcová, riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová, riaditeľka mestskej knižnice Margita Galová a riaditeľka MsKS v Senici Margaréta Ivanová.

Do výberového konania sa vo februári prihlásili len traja uchádzači. Jedného komisia vyradila pre nesplnenie predpokladov požadovaného vzdelania a druhý sa pred výberovú komisiu ani nedostavil. Komisia tak vyberala z jediného uchádzača, ktorým bola radničná úradníčka a poverená riaditeľka MsKS Diana Kizek Kiššová. Tá za svoju prezentáciu vízií riadenia MsKS pred komisiou získala 68 z 80 možných bodov a komisia ju odporučila na ustanovenie do funkcie. Podľa našich informácií proti jej ustanoveniu do funkcie bola len jediná členka komisie, a to poslankyňa Alžbeta Švorcová.

Takýto výber sa však následne na zastupiteľstve nepozdával najmä časti poslancov združených pod názvom Ambiciózne Piešťany, ktorého je Švorcová členom. Tí svoje výhrady v podstate zhrnuli do argumentácie, že radnica výberové konanie inzerovala nevyhovujúco, a tak komisia v zložení kultúrnych osobností mesta vybrala slabého kandidáta.

(Ne)výber riaditeľa číslo dva

V samotnom hlasovaní zastupiteľstva o novom riaditeľovi MsKS zo šestnástich prítomných poslancov získala Kizek Kiššová podporu šiestich, štyria boli proti a šiesti sa hlasovania zdržali. Do funkcie zvolená nebola, a tak sa výberové konanie opäť opakovalo a radnica rozšírila inzerovanie na ďalšie pracovné portály. Aj napriek tomu, že na jednom z týchto portálov mal inzerát až päťtisíc zhliadnutí, žiadosť si podali len dvaja záujemcovia.

Zároveň sa pozmenilo zloženie výberovej komisie. Jej členmi boli primátor Peter Jančovič, predseda mestskej kultúrnej komisie Michal Bezák, riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová, riaditeľka mestskej knižnice Margita Galová, riaditeľka Elektrárne Piešťany Katarína Hallová, Andrej Jaroš z ministerstva kultúry, generálny riaditeľ Lúčnice Pavol Pilař, členka komisie pre kultúru Katarína Sedláková a riaditeľ Základnej umeleckej školy v Piešťanoch Kamil Vavrinec.

Jedného z uchádzačov komisia vyradila pre nesplnenie požiadavky praxe v riadení, druhého bez zverejnenia podrobností odmietla. I napriek týmto skutočnostiam vedenie mesta na júnovom zastupiteľstvo zaradilo bod rokovania „Vymenovanie riaditeľa príspevkovej organizácie Mesta Piešťany“. V ňom sa primátor Jančovič v podstate obrátil na časť rebelujúcich poslancov, aký majú návrh na ďalší postup pri výbere riaditeľa, pretože jeho návrh je, aby sa vrátili k výsledku prvého výberového konania z februára a Dianu Kizek Kiššovú vo funkcii odsúhlasili.

(Ne)vybraná uchádzačka odstúpila

Do diskusie sa prihlásil poslanec Michal Bezák, ktorý v dlhom monológu vysvetľoval svoj postoj k nezvoleniu kandidáta. O slovo sa prihlásila aj poslankyňa Adriana Drahovská, ktorá rozprávala niečo o Transparency International a o tom, aby súčasne poverenú riaditeľku Kizek Kiššovú do funkcie za riadnu riaditeľku neustanovili, ale ju na ďalší rok výkonom funkcie riaditeľa opäť len poverili.

Spochybňovanie svojej osoby od poslancov však už Kizek Kiššová neustála a sama sa ešte počas rokovania júnového zastupiteľstva kandidatúry na post riaditeľky vzdala so slovami, že nemá záujem o spochybňovanie svojej odbornosti pred týmto zložením zastupiteľstva. Poslanci tak nemali o čom hlasovať.

Radnica teda opäť vypísala výberové konanie na post riaditeľa MsKS. Podľa kuloárnych informácií sa vraj aj našiel jeden uchádzač, no nič viac sme sa o tomto možnom riaditeľovi nedozvedeli.

Radnica na augustovom zastupiteľstve predložila poslancom požiadavku na schválenie dočasného riaditeľa do doby, kým nebude vybraný riadny riaditeľ. Poslanci dočasným výkonom funkcie riaditeľa mestskej kultúry svojím hlasovaním odobrili Martina Svorada.

Objektom MsKS sa nedostáva dostatok investícií na ich údržbu a rekonštrukciu.

„Perly“ diskusie

I v tejto diskusii zazneli poslanecké „perly“. Napríklad dvakrát neúspešný kandidát na piešťanského primátora a v súčasnosti mestský poslanec Tomáš Hudcovič navrhol ako riešenie zmeniť štatút MsKS z rozpočtovej organizácie na eseročku, ktorej by bolo zriaďovateľom mesto. A od radnice požadoval spracovať akýsi ekonomický rozbor organizácie, na základe ktorého by sa mohol rozhodnúť pre niektorý variant.

Pre poslanca, ktorý mal ambíciu postaviť sa do čela kúpeľného mesta, uvedieme, že za takéto ekonomické „rozbory“ MsKS už niekoľkokrát hlasoval. Jeden z  dokumentov, ktorý možno aj čítal, kým zaň v zastupiteľstve hlasoval, má názov Návrh rozpočtu mestskej rozpočtovej organizácie MsKS predkladaný každý kalendárny rok poslancom na schválenie. Druhý dokument s názvom Vyhodnotenie plnenia rozpočtu MsKS je do zastupiteľstva predkladaný za každý kalendárny rok.

Eseročka alebo rozpočtová organizácia

My však podľa týchto poslancami schvaľovaných dokumentov, ktoré sú verejne dostupné na webovej stránke mesta, pomôžeme poslancovi Hudcovičovi sa zorientovať.

V prípade, ak by sa MsKS stalo z vôle poslancov (nik iný o tom rozhodnúť nemôže) eseročkou založenou mestom v zmysle obchodného zákonníka, je úplne jedno, kto je zriaďovateľ, MsKS by začalo fungovať ako ktorákoľvek bežná privátna eseročka.

Konať by musela obdobne ako napríklad Bytový podnik Piešťany, s. r. o., kde je zriaďovateľom a jediným konateľom mesto. Bytový podnik ako eseročka síce môže zo svojho zisku vyplácať podiele zriaďovateľovi, avšak opačný tok peňazí formou dotácie na jeho chod by bol problematický z pohľadu možnej nedovolenej štátnej pomoci.

Podobne je to v našich podmienkach aj v súvislosti s letiskovou spoločnosťou, kde je požiadavka na navýšenie základného imania od Mesta Piešťany o sumu 600-tisíc eur, ktorá je zaseknutá na stanovisku Protimonopolného úradu SR už niekoľko rokov. Protimonopolný úrad totiž skúma, či nejde o nedovolenú štátnu pomoc podnikateľskému subjektu zo strany samosprávy.

Pre mestský rozpočet by zmena MsKS z mestskej rozpočtovej organizácie na eseročku síce bola skvelá správa, avšak pre existenciu MsKS by to bol zrejme jeho definitívny koniec. Mestská rozpočtová organizácia totiž za rok 2022 (dotácia na rok 2023 ešte nie je známa) dostala od mesta na svoju prevádzku 403 843 eur.

MsKS je vždy vo finančnej strate

Kinosála Fontána zarobila v roku 2022 spolu 75 459,50 eura, šesť eur zarobilo online premietanie filmov, v Prírodnom kine premietanie zarobilo 2794,50 eura. Koncerty v letnom kine priniesli tržby v objeme 8846 eur. Dohromady je to suma 87 106 eur, čo MsKS dokázalo zarobiť v objekte Kultúrno-spoločenského centra Fontána na komerčných podujatiach.

Objekt takzvanej Malej scény na Ulici A. Dubčeka je z pohľadu podnikateľskej činnosti na tom ešte výrazne zúfalejšie ako Fontána. Pri 112 podujatiach, ktoré sa tu vlani realizovali, boli náklady 34 479,25 eura a príjem z nich 15 884,16 eura.

Zisk z oblastí ponúkania kultúry, na účel ktorý je MsKS zriadené, dokopy tvorí za všetky objekty v jeho správe 102 990 eur. To nie je ani suma potrebná na energie, ktoré MsKS v roku 2022 v záverečnom účte vykázalo – 106 347 eur. MsKS má však aj zamestnancov, ktorých bolo vlani trinásť, a ich mzdové náklady tvorili sumu 197 994 eur.

A to sem ešte nezahŕňame prevádzkové náklady Hudobného pavilónu, ktorý tiež patrí do majetku MsKS. Ten pre svoje otvorené hľadisko pre verejnosť nedokáže zarobiť ani euro, ale energie spotrebováva a nemálo peňazí zhltne i bežná údržba. Rovnako sme pre zjednodušenie nezhrnuli do nákladov galériu Stará lekáreň, ktorá ako výstavná sieň tiež každoročne vykazuje stratu.

Bez mestských peňazí skončí MsKS v exekúcii

Summa summarum, len pri najväčších položkách vo výdavkoch MsKS za energie 106 347 eur a 197 994 eur na mzdy zamestnancom je objem financií nevyhnutných výdavkov za rok 2022 dohromady 304 341 eur. Pri vykazovanom príjme tohto mestského kultúrneho zariadenia v sume 102 990 eur je MsKS bez mestských peňazí len za jediný rok v mínuse 201 351 eur.

A keďže v zmysle zákona mesto nemôže eseročku dotovať tak, ako to môže legálne robiť, ak je MsKS mestskou rozpočtovou organizáciou, lebo by išlo o nedovolenú štátnu pomoc, do roka by bol nehnuteľný i hnuteľný majetok MsKS v rukách exekútorov, ktorí by majetok zablokovali do doby vyplatenia miezd zamestnancom či uhradenia faktúr dodávateľom energií.

Koncepcia piešťanskej kultúry

Ako čarodejná mantra pomerne pravidelne zaznieva zastupiteľstvom požiadavka na akúsi koncepciu kultúry, ktorú by mala radnica spracovať. Popritom by bolo potrebné neriešiť programovú štruktúru, ako poslanci neustále naznačujú, ale spustiť doslova hĺbkový ekonomický audit MsKS so zohľadnením súčasnosti s víziou do budúcnosti.

Už dávno nemá MsKS monopol na kultúru v kúpeľnom meste, ako to bolo v 40 rokov trvajúcom komunistickom režime. Mimo dosahu mesta fungujú kultúrne podujatia v ARTE, Elektrárni Piešťany, Dome umenia, Kultúrno-spoločenskom centre na Kúpeľnom ostrove, ale rôzne hudobné vystúpenia ponúka v priebehu roka aj množstvo privátnych prevádzok v meste.

Možno z ekonomického auditu vzíde fakt, že Piešťany majú prebujnenú kultúrnu infraštruktúru, ktorá pre necelých 27-tisíc obyvateľov nie je až taká potrebná. Problémom mestskej kultúry tak nie je riaditeľ, ktorého poslanci ani nevedia poriadne zadefinovať, či programová štruktúra, na ktorú návštevníci nechodia, ale rozpadávajúce sa objekty MsKS, na ktoré v takomto stave a rozsahu, ako dnes sú, nemá mesto peniaze na ich udržiavanie v riadnej prevádzke či ich obnovovanie.

Hudobný pavilón v mestskom parku by si totiž už vyžadoval generálnu opravu, a ak sa na Malú scénu na Ulici A. Dubčeka dôslednejšie pozrú revízni technici a hygienici, bez rozsiahlej investície do rekonštrukcie z nej bude už čoskoro zatvorený a opustený chátrajúci objekt. Požiadaviek na opravy mestskej infraštruktúry je totiž množstvo, ale rozpočet je len jeden. Ten ako rozpočet ktorejkoľvek domácnosti je výsledkom príjmov, ktoré prídu, a Piešťany od štátu financie dostávajú na počet obyvateľov. To, že sú kúpeľným mestom, je status, na ktorý sú obyvatelia hrdí, ale do rozpočtu mesta to neprinesie ani euro navyše.