Emma Tekelyová: Z dátumu narodenia si treba urobiť dobrého priateľa

Minulý týždeň sme v Piešťanskom týždni avizovali rozhovor s úspešnou moderátorkou a spisovateľkou Emmou Tekelyovou, ktorá sa v Piešťanoch blysla na podujatí Byť ženou je úžasné (v každom veku), čo je rovnomenný názov jej najnovšej knižky. V diskusii s ňou sa na pódiu objavila i jej dcéra Ema Pospíšilová Tekelyová, módna fotografka Jena Šimková, podujatie moderovala režisérka Adriana Totiková.

S dcérou Emou Pospíšilovou Tekelyovou majú skvelý vzťah, ktorý si chránia ako rodinný poklad. (Autor: archív Emmy Tekelyovej)

Spravte si kávičku, vyložte nohy a začítajte sa do rozhovoru s úspešnou autorkou kníh o životnom štýle, móde, zdraví či receptoch.

Ako sa vám páčilo v Piešťanoch? Čo všetko ste mali možnosť zažiť?

Do Piešťan som chodievala len pracovne. Tentoraz som si užila pobyt v secesnom hoteli Thermia Palace a hoci nie som kúpeľný typ, absolvovala som aj procedúry vrátane bahna.

Takže piešťanské kúpele vo vás zanechali dobrý dojem?

Mimoriadny. Pobyt v kúpeľoch som vždy vnímala ako liečenie chorôb, v piešťanských kúpeľoch som sa presvedčila, že je to aj cesta k celkovej harmónii. Spomenula som si na starého otca, hovorieval – svätá trojica šťastia je pokrm, pohyb a potešenie. Žil istý čas v Argentíne a čo sa tam naučil o telesnom a duševnom súlade, doma rozprával, keď som bola ešte dieťa. Pamätám si, ako pil denne pohár červeného vína pre resveratrol, dával si kúsok horkej čokolády. Aj pred deväťdesiatkou denne chodil pešo, koľko vládal, so slovami: „Keď sa prestaneš hýbať, zomrieš.“ Smiala som sa, ale zapamätala som si, že žiť v súlade so sebou je to, čo pre seba musíme robiť.

Na večernej talkshow aj počas pobytu vám robila spoločnosť dcéra Ema. Ako vplývajú takéto spoločné aktivity na vzťah matky a dcéry?

Mamy a dcéry držia spolu, celý život si pomáhajú, spolu pečú, zavárajú, kopírujú štýl obliekania, majú sa rady aj v dospelom veku – počula som, že je to vraj slovenský fenomén. My sme boli doma tri Emy – babka, mama a dcéra. Takže pre nás je to niečo ako rodinné striebro. Baví nás to spolu. Zrejme preto prišli aj nápady vytvoriť spolu knihy.

Podujatie aj filozofia celého konceptu hovorí o vyzdvihovaní vlastného ženstva v duchu sloganu Vek je len číslo…

Medzi mladosťou a starobou leží približne päťdesiat rokov. Moja skúsenosť hovorí, že z dátumu narodenia si treba urobiť dobrého priateľa, nie súpera. Negatívne pocity, skôr než sa prejavia ako choroba, vidno na tvári. Stačí si každý deň pred zrkadlom položiť otázku, koľkokrát som sa dnes zasmiala. Smiech je úplný základ pre zdravie, dobrú kondíciu a pozitívne vnútorné nastavenie. A keď sa cítim šťastná vo svojej koži, nemusím predstierať, že som mladšia. Čím je žena prirodzenejšia, tým starne krajšie, lebo naše črty zrejú. Ja mám k tomu ešte svoju zostavu tvárovej gymnastiky a desaťtisíc krokov denne.

Dokedy sa môžeme ešte považovať za mladé?

Teórií je mnoho, no jedno majú spoločné – čas pracuje pre nás. Žijeme dlhšie, predlžuje sa nám stredný vek, nie staroba. Ja som zástanca hesla Som taká stará, na koľko sa cítim. Ako sa cítim, tak vyzerám. Takže nie je to len o šatách a mejkape… Či mám dostatok energie, aká dynamická je moja chôdza, mimika, myslenie, vyjadrovanie. Ak chcete zistiť svoju hranicu mladosti a potrebujete k tomu konkrétne číslo, položte si otázky: Odkedy už neskloňujete slovo sexi? Odkedy sa v predklone nedotknete prstami podlahy? Odkedy vám robí problém stáť minútu na jednej nohe? (smiech)

Celoživotne podporujete ženy, radíte im a idete im príkladom. Prečo je dôležité, aby ženy v tomto ohľade cítili podporu?

Valcujú nás trendy, kult mladosti, sociálne siete aj predsudky… ale nájsť samu seba nás neučí nikto. Strašia nás, že pribúdajúcimi rokmi je všetko len horšie a horšie, reklama nás núti omladzovať sa, a toto ja odmietam. Veď život ženy nie je len urputný boj s vráskami. O tom hovorím vo svojich knihách aj na osobných stretnutiach. Áno, potrebujeme krásu, ale nie ako svoj rozmar – krása zvyšuje sebavedomie, ktoré nám vekom ubúda. Je však obrovský rozdiel medzi „chcieť vyzerať mlado a vyzerať dobre“.

Týka sa to aj módy?

Áno. Byť veľmi módna je smiešne, byť veľmi elegantná je vždy elegantné. Viete, aký je rozdiel medzi Viedenčankou a Slovenkou? Keď moja Ema študovala vo Viedni, zaujalo ma, že Viedenčanky vyzerajú vždy dobre. Všimla som si, že nosia také šaty, ktoré im pristanú. My si naopak kupujeme šaty a chceme, aby nám pristali. Dnes máme k dispozícii tisíce štýlov a trendov, oblečenia je toľko, že keby sa prestalo vyrábať, máme čo nosiť ďalšie desaťročia. Plný šatník z nás ale urobí akurát neistú ženu. Nosiť oblečenie, v ktorom vyzerám dobre, nič viac netreba – to sú dnes nové hodnoty, nazvime to trend.

Čo by im mala priniesť vaša nová kniha?

My ženy sa potrebujeme páčiť, je to prírodný zákon, s tým nič nenarobíme. A musíme byť fit. Žijeme totiž dlhšie, takže v tomto nás ženie aj akýsi vnútorný pohon. Sme však zvyknuté všetko očakávať od vonkajšieho sveta. Osobne odporúčam sústrediť sa na „samovýskum“ seba. Sledovať, čo mi funguje, čo nie, lebo vekom sa meníme a menia sa aj naše potreby. Nie je to samoľúbosť. V minulosti ženy vyzerali tak, ako ich chceli mať muži. Dnes musíme svoju podobu hľadať samy. Otázka Kto som? je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Pretože už dnes nás Google pozná lepšie než my sami, a nemá problém nás ovládať a manipulovať aj našimi pocitmi a túžbami.

Počas podujatia ste však mnohokrát spomenuli dôležitú úlohu mužov a ich pohľad na svet. V čom sú iní, ale pritom pre ženy „podstatní“?

Myslím si, že na túto tému je veľa odborných kníh, netrúfam si im konkurovať. Žena bola odjakživa mužská „trofej“. Muži sa nevyznajú v kolotoči módy a krásy, nevyznajú sa ani v našej psychike, ale presne vedia, čo je pekné, vkusné, príťažlivé. My ženy sme, naopak, majsterky pochybností, máme tendenciu sa stále s niekým porovnávať. Pritom muži si všímajú hlavne naše prednosti. V tom sú pre nás nenahraditeľní. Hlavne sa neusilovať byť prvoplánovo sexi. Je to lacné, je to nevkusné a vulgárne. Naša suseda na Záhorí tomu hovorila „odtád – potád“.

Takže Byť ženou je úžasné…

Krátko predtým, než som začala písať túto knihu, dostala som otázku, či byť ženou je úžasné v každom veku. Položila mi ju mladá novinárka. Prekvapila ma. Žijeme v „storočí žien“. Je načase, aby sme sa konečne vnímali pozitívne. Aj výskumy tvrdia, že s pozitívnym pohľadom na dátum narodenia sme krajšie, zdravšie a žijeme dlhšie. Žena a jej krása kvitnú v každom veku ako láska. Samozrejme, najlepšie to funguje spolu.

Je niečo, čo by ste si želali, aby si ženy v živote osvojili?

My ženy sme ozdobou sveta, preto nesmieme zabúdať, aké sme dôležité. Robme svet krajším a lepším. To je naše poslanie. Bez ohľadu na vek.

0 Shares

Najnovšie správy

sobota, 27. júla 2024
Meniny má Božena, zajtra Krištof