Tri mačky sú viac ako jedna
Prednedávnom sme vo vydaní Piešťanského týždňa uverejnili článok o mačiatkach v igelite vyhodených na brehu potoka Dubová. Ani vo sne mi nenapadlo, že dve nakoniec skončia u nás doma. V podstate o tom rozhodol člen našej domácnosti, ktorý je jej súčasťou už dva roky. Ale poďme pekne poporiadku.
Žijeme v malej dedinke. Ako pôvodne mešťania sme mali predstavu, že do záhrady rodinného domu patrí i pes. A tak sme si jedného štvornohého havkáča z piešťanského útulku osvojili. Socializovaný miešanec Nando podobný nemeckému ovčiakovi miluje ľudí a neznášal mačky. Preto sme skúsili spriateliť ho i s mačacím obyvateľstvom našej obce. Zadovážili sme si malého kocúrika, ktorý to mal vyriešiť. Stalo sa. Aj keď len čiastočne. S naším ryšavým kocúrom Mňau je obrovský kamarát a zdieľa spoločný dvor, ale na mačky zo susedstva naďalej brechaním „vyvreskuje“.
Tak sme si dva roky žili vo vzájomnej symbióze dvoch zverov na dvore a atmosfére vidieku. Psov domov je dvor a náš kocúrisko si to spestroval potulkami po okolí a občasným vbehnutím do chalupy. Keďže je kastrovaný, starosti o to, že sa niekde pobije o mačacie frajerky, sme si nerobili. Občas sa túlal celú noc, ale ráno už čakal na naplnenie misky maškrtami.
Až raz ráno nečakal. Nečakal prvý deň, ani druhý, ba ani tretí či štvrtý. Nešťastný bol z toho náš pes Nando, nešťastní sme z toho boli i my. Pátrali sme po ňom v celom okolí, ale hľadajte ryšavého kocúra v pokosených „ryšavých“ obilných lánoch.
Clivotu za naším kocúrom sme sa rozhodli vyriešiť darovaním domova nechcenému. Zámer bol jednému. Navštívili sme útulok, kde nás privítalo mačiatok viac než dosť. Pôvodné rozhodnutie sme tak korigovali a zobrali si dve – Emíliu a Eda. To bolo na štvrtý deň, čo Mňau nebol doma.
Prišiel deň piaty a môj bežný ranný kávový rituál v záhradnom altánku. Sadol som si do kresla a usrkol z kávy. A skoro mi zabehlo, lebo predo mnou stál Mňau. Tak sme spolu išli do domu a manželke som položil otázku, či ideme Emíliu a Eda vrátiť. „Keď už sú tu, nikam nepôjdu,“ bola odpoveď. A tak už tretí týždeň zdieľame záhradu a občas aj dom s mačkou Emíliou, kocúrmi Mňau a Edom a psom Nandom. Lebo tak to zariadil osud.
Ešte rada na záver pre každého, kto si chce zadovážiť domáceho miláčika. Ak nemáte ambíciu zriadiť si doma chovnú stanicu, okrem bežných veterinárnych úkonov treba v náležitom veku voliť ich sterilizáciu či kastráciu. Prospeje to im a vy nebudete riešiť, čo s ich nechcenými potomkami. Vzájomné súžitie tak bude prinášať viac radostí ako starostí.
