Unikátna výstava Po stopách pravekých hrnčiarov

  • Kultúra a spoločnosť
  • 17. júla 2023, 22:22

Vo výstavných priestoroch Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, vo Vile dr. Lisku, je inštalovaná výstava doteraz nevystavovaných archeologických nálezov pravekej keramiky. Pochádzajú z rozsiahlych období praveku – od čias prvého výskytu keramiky na našom území, teda mladšej doby kamennej, až po staršiu dobu železnú.

(Autor: archív BMIW)

Návštevníci môžu obdivovať, ako sa menila výroba keramiky, jej výzdoba, aké keramické tvary používali pravekí obyvatelia Slovenska v dobe kamennej, v období doby bronzovej i tie, ktoré spájame s prvým výskytom železa na našom území, teda s dobou železnou – halštatom. Všetky vystavené predmety pochádzajú zo zbierok múzea a sú dôkazom zberateľskej činnosti jeho zakladateľov – členov Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a ich neskorších nasledovníkov. A sú tu nálezy i z nedávnych prieskumov terénu a drobných záchranných výskumov.

Medzi najstaršiu keramiku v oblasti západného Slovenska patrí keramika kultúry s lineárnou keramikou. Je pomenovaná podľa typických výzdobných motívov na keramike – jednoduchých, viacnásobných, rovných i lomených, špirálových či oblúkových línií. Jej nálezy sú napríklad z Boroviec, Krakovian-Stráží, Pečeniad.

Aj v rámci Slovenska je veľmi cenná kolekcia keramiky lužianskej skupiny. Je pomenovaná podľa najvýznamnejšej lokality – Lužianok pri Nitre. Menšiu kolekciu nádob získala pri tvorení zbierok múzea Piešťanská muzeálna spoločnosť od zberateľa a amatérskeho archeológa F. Sameka žijúceho v Abraháme. Ten ich získal z hrobov pravekého pohrebiska v Abraháme, ktoré bolo z veľkej časti zničené. Unikátne artefakty predstavuje napríklad nádoba v tvare medveďa alebo diviaka, nádoba zvláštneho tvaru napodobňujúca zrejme koženú tašku, misa so stopami maľovanej výzdoby a ďalšie predmety. Keramika bola zdobená predovšetkým červenou a žltou farbou. Početne je v zbierkach múzea, predovšetkým nálezmi fragmentov keramiky, zastúpená lengyelská kultúra obdobia mladšej doby kamennej. Sú to typické črepy z okrajov i tiel nádob zdobené plastickými pupčekmi, so zobákovitými i vodorovnými uchami, nádoby na valcovitých i zvonovitých dutých nôžkach zdobených aj maľovaním a iné.

Množstvo osád tejto kultúry bolo zistených aj v regióne Piešťan. Sú to nálezy z výskumov pracovníkov múzea v lokalitách Stará Chtelnica a v polohe Sv. Róchus (obec Chtelnica), Krakovany-Stráže, Pečeňady, unikátny nález fragmentu hlinenej sošky Venuše (Prašník). Z polohy Stará Chtelnica sú zaujímavým nálezom veľké kusy mazanice pochádzajúce z vymazania hlinou, ktorou bola vymazaná drevená konštrukcia stien domu z mladšej doby kamennej. Dom zničil požiar a hlina prešla vysokou teplotou, čo spôsobilo jej vypálenie až roztavenie na pórovitú hmotu.

Zo starších, ale i novších výskumov múzeum vystavilo rozsiahlu kolekciu rôznych typov nádob z opevnenej osady zo staršej a strednej doby bronzovej vo Veselom. Prvé nálezy sa tu našli pri ťažbe hliny na výrobu tehál. Do piešťanského múzea ich daroval majiteľ tehelne, statkár J. Skublics. Sú to džbániky, šálky, amfory, hrncovité nádoby, zásobnice, vázovité nádoby, misy a misky, keramické pokrievky, cedidlá, kolieska a množstvo iných typov. Ešte pred vypálením boli nádoby zdobené rozličnými spôsobmi, napríklad slamovaním, odtlačkami šnúr a tkanín, rytými ornamentmi. Boli tiež maľované, natierané grafitom, leštené, zdobené inkrustáciou – do rytej výzdoby sa vnášala biela hlinka, aby ornament vynikol.

Zaujímavým súborom keramiky získanej záchranným výskumom pravekého obydlia zničeného požiarom je zastúpená maďarovská kultúra. Zvyšky objektu boli zistené vo Vrbovom. Praveká chata bola zničená požiarom a aj z tohto dôvodu boli mnohé nádoby zničené či poškodené požiarom. Rozpadli sa, niektoré kusy sú vysokou teplotou zdeformované. Časť z nich sa podarilo rekonštruovať a výsledkom práce konzervátora sú až surrealistické tvary zachytávajúce deformované nádob vplyvom požiaru.

Neskorá doba bronzová je známa z početných lokalít v okolí Piešťan. Z menších záchranných výskumov múzea pochádza keramika zo žiarových hrobov lužickej kultúry, resp. komplexu lužických popolnicových polí. Menšie pohrebiská boli preskúmané počas záchranných výskumov múzea v Banke, Hubine, Krakovanoch.

Staršia doba železná je zastúpená nálezmi z väčšieho archeologického výskumu časti sídliska vo Vrbovom, poloha Šípkovec, z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Zo sídliskových objektov – zásobnicových jám i menších sídliskových objektov – pochádza množstvo fragmentov keramiky – črepov i častí tenkostenných jemne vypracovaných i hrubostenných nádob. Od staršej doby bronzovej až po staršiu dobu železnú sa medzi nálezmi vyskytujú celé kusy i fragmenty rôznych typov hlinených závaží z pálenej aj nepálenej hliny. Väčšina z nich slúžila ako závažia tkáčskych stavov, niektoré (napr. veľké čiastočne poškodené závažie z Vrbového, poloha Suché doli) mohli slúžiť pri remeselných činnostiach spojených s výrobou kovových predmetov a opracovaním kovov.

Tieto i mnohé ďalšie výrobky pravekých hrnčiarov sú vystavené vo Vile dr. Lisku na Štefánikovej ulici 1. Výstava, ktorá potrvá do 12. septembra, je otvorená v pondelok až piatok od 8.00 do 12.00 a od 13.00 do 16.00 h, v nedeľu od 13.00 do 17.00 h. 

Vladimír Krupa

0 Shares

Najnovšie správy

sobota, 27. júla 2024
Meniny má Božena, zajtra Krištof