V horúčavách môže zvieratám ublížiť aj aportovanie

Najčastejšou príčinou prehriatia počas horúcich dní je nadmerná fyzická aktivita. Dôležité je, aby si ľudia nezabudli zabezpečiť vodné plochy, ktoré majú na záhradách. Pre nedostatok zdrojov vody sa zvieratá snažia napiť aj z bazénov, sudov alebo krhiel. Tieto miesta sa pre ne môžu stať pascou, z ktorej sa nevedia dostať von. Ako uviedol Zvierací ombudsman v tlačovej správe, prípady popálenín či prehratia spôsobené ponechaním zvieraťa v aute sa vyskytujú čím ďalej, tým menej.

„V Univerzitnej veterinárnej nemocnici UVLF v Košiciach sa najčastejšie stretávame s prípadmi prehriatia najmä u plemien s krátkou lebkou a malým ňufákom. Sú to väčšinou francúzske buldočky alebo mopsy. Keďže tieto psy majú sťažené dýchanie a prúdenie vzduchu aj za normálnych okolností, v prípade vysokých teplôt a zvýšenej fyzickej aktivity môže dôjsť ľahko k prehriatiu a kolapsu z nedostatku kyslíka aj po krátkej niekoľko minútovej aktivite,” vysvetľuje Martina Karasová z Kliniky malých zvierat Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Dodala, že niektoré psy si nedokážu dať samy pauzu počas fyzickej aktivity, čím prekročia únosnú mieru a môžu sa ľahko prehriať. „Preto musí majiteľ takúto aktivitu kontrolovať, psovi dávať dlhšie prestávky v tieni a zabezpečiť mu dostatok pitnej vody. Aj keď to spočiatku vyzerá tak, že pes tréning zvláda bez problémov, zlom môže nastať veľmi rýchlo, bez predošlých varovných signálov.,“ podotkla.

Ak majiteľ nechá psa v aute pod stromom či v tieni, vnútorná teplota sa veľmi rýchlo zvýši. „Preto, ak uvidíte v aute trpiace zviera, môžete mu pomôcť aj vy, zavolajte políciu, ktorá zviera vyslobodí,“ uviedol Zvierací ombudsman. Okrem toho netreba zabúdať na voľne žijúce zvieratá, ktoré majú najmä v mestách problém dostať sa k vode. Ježkom, veveričkám alebo vtákom, ktoré sa pohybujú na zemi, je možné pomôcť plytkou miskou vody, do ktorej treba vložiť pár kamienkov, aby z nej mohol vyliezť hmyz, ktorý sa potrebuje taktiež napiť.

Pre iné druhy vtákov je možné zavesiť na konár napájačku alebo hlbšiu misku s kamienkami, ktorú treba pravidelne vymieňať, aby sa nestala zdrojom chorôb. „U voľne žijúcich zvierat nie je vždy jednoznačné, čo je príčina ich zhoršeného stavu, platí to hlavne v pri takýchto prípadoch, keď sa do záchrannej stanice dostanú dehydrované, zoslabnuté jedince bez evidentných zranení. Dôležité je však povedať, že vtáky by sa nemali nikdy napájať nasilu, majú dýchací otvor v zobáku na jazyku a neodbornou manipuláciou sa dajú veľmi ľahko zadusiť,“ varuje Adriana Hološková zo Záchrannej stanice pre voľne žijúce živočích Brezová pod Bradlom.

SITA