Krakovany zažili krsty cédečiek i príbeh o rozhojdanom lietadle
Obcou Krakovany sa počas posledného júnového víkendu ozýval spev, hudba a tanec. Po piatkovej meganádielke osláv dvoch významných kapiel nášho regiónu – štyridsaťročného Slniečka a tridsaťročnej Borovienky, ktoré krstili svoje albumy pri príležitosti okrúhlin – sa Folklórne slávnosti v Krakovanoch, ktoré tento rok dovŕšili 55 rokov, prehupli od jubilantov k folkloristom z nášho regiónu, od Trnavy či z Bratislavy.
Svoje najvydarenejšie kúsky prezentovali súbory Máj, Krakovčanka, Podhoranka, Žito, Živel a večer patril domácemu Lusku. Jeho členovia podľa Daniely Piscovej, ktorá program uvádzala, sú takí dynamickí, že sa im podarilo vo vzduchu rozhojdať lietadlo, čo ich nieslo na perutiach na vystúpenie do zahraničia, ba v istej krajine roztancovali celú ulicu.
Ako sme už uviedli, počas sobotného dňa v amfiteátri prezentovali najkrajšie ľudové tance, hry, piesne a tradície známe regionálne folklórne súbory. Okrem toho bolo možné zažiť v Krakovanoch aj rôzne sprievodné podujatia – výstavy fotografií folkloristov, kútnych plachiet, bábkové divadielko, gazdovský dvor so zvieratkami i holubmi a hydinou. Boli tu i tvorivé dielne pre deti. Nechýbal rezbár Juraj Ďuriš z Dubovian, bylinkárka Anna Kopáčová z Vrbového, kuchárky, ktoré varili i smažili tradičné domáce dobroty, či gulášmajster. Infúzia svojou kávou nalievala do žíl silu, kto chcel pivo, víno či niečo ostrejšie, aj toho bolo nadostač.
Nebolo možné obsiahnuť všetko a kto to dokázal, musel tu pobudnúť celé dlhé hodiny a lepšie – rovno prespať. A pritom sa nenudil. Program totiž pokračoval veselicou so Živlom a v nedeľu pódium patrilo maličkým folkloristom z Krakovančeka, Drienky, Tancovadla, školičke tanca Kataríny Galbičkovej a Alfréda Linckeho či vyhláseniu výsledkov výtvarnej súťaže. Potom boli zasa v kurze vystúpenia folkloristov z okolia Trnavy a záver patril súboru Ekonóm. Počas festivalu boli dokorán otvorené aj brány múzea Za krakovskú bránu a tiež ďalšie výstavy, kde bolo možné nazrieť a potešiť sa krásou ľudového umenia a umu slovenského ľudu.
