Bývalé hádzanárky Tesly sa stretli po polstoročí
Hádzaná patrila v Piešťanoch medzi najúspešnejšie kolektívne športy. Hoci sa o úspechy starali hlavne muži, jej priekopníčkami v kúpeľnom meste boli ženy. Tie začali hrať českú hádzanú v polovici tridsiatych rokov minulého storočia, no v roku 1951 prešli (aj s mužmi) na medzinárodnú. V nej sa Piešťanky už tak nepresadili. Druhú najvyššiu súťaž vo vtedajšom Československu hrali len dvakrát, aj to vždy len jednu sezónu… Naposledy do nej postúpili v roku 1973, teda pred polstoročím.
Aj to bol dôvod zorganizovať stretávku bývalých hráčok TJ Tesla. Hlavnou organizátorkou bola Danka Voltmanová – Čavojská: „S myšlienkou zorganizovať takúto stretávku sme sa spolu s Ankou Balákovou – Benkovou pohrávali už dlhšie. Dôvodom, prečo sme sa rozhodli zorganizovať stretnutie práve v tomto roku, bolo, že je to práve päťdesiat rokov, čo sme v roku 1973 postúpili do druhej ligy, vtedy druhej najvyššej súťaže v ČSSR. Pozháňali sme adresy a kontakty a napokon sme ho úspešne zrealizovali. Pomohla nám aj Marika Gabovičová, ktorá má detailný archív, v ktorom sme našli všetko potrebné.“
Marika si svoj archív priniesla aj na stretávku: „Ja som si zapisovala výsledky všetkých zápasov, ktoré som hrala, a góly, ktoré som v nich dala. Okrem toho som sa do neho nalepovala výstrižky článkov, v ktorých sa o nás písalo. Mám teda dokonalý prehľad o tom, čo sme spolu odohrali.“
Marika Gabovičová začala s hádzanou počas štúdia na zdravotníckej škole v Bratislave: „Tam som hrávala za miestny Štart. Hoci som mala po skončení školy nejaké ponuky, moja mama ma prehovorila, aby som sa vrátila domov. V Piešťanoch som hrávala za Teslu divíziu a v roku 1973 sme postúpili do druhej ligy. Tá sa však hrala v Piešťanoch len počas jesene, pretože pre nedostatok hráčok klub predal druhú ligu do Novej Dubnice. Jar tam odohrala len Betka Hlôžková, ja som tam po prvom tréningu skončila. Jednoducho sa to pri práci v nemocnici nedalo časovo stíhať. Mala som ponuku z Hlohovca, no Nová Dubnica pýtala za mňa odstupné, takže s prestupu nebolo nič a ja som s hádzanou skončila. Ešte aj po rokoch som nahnevaná na to, ako o nás bez nás rozhodli piešťanskí funkcionári. Odvtedy sa v Piešťanoch ženská hádzaná nehrá. Martin Nedorost však dobre pracuje s mládežou, takže možno o pár rokov tu budú hrať znova aj ženy.“
Po polstoročí sa stretlo pätnásť bývalých hráčok Tesly, žiaľ Heda Žlnayová – Trepková a Marica Mindričelová – Sedláková sa stretávky nedožili.
Hoci sa nepatrí pýtať sa žien na ich vek, Heda Danihelová – Chudá s tým nemala žiadne problémy. Rodáčka z Červeníka, ktorá v posledných rokoch žije vo Vrbovom, sa za svoj vek vôbec nehanbila. „Som tu najstaršia zo všetkých, aj Betka Hlôžková je o pár mesiacov mladšia. S manželom Petrom, ktorý však zomrel príliš mladý, sme vychovali tri deti. Dnes mám šesť vnúčat a dve pravnúčatá,“ s úsmevom povedala rodená Verešvárčanka.
Vráťme sa o polstoročie späť, keď sa v Piešťanoch naposledy hrala súťažne ženská hádzaná. Koncom 60. rokov minulého storočia sa dala dokopy partia mladých hádzanárok, ktoré to na jar 1973 dotiahli až k prvenstvu v divízii a k postupu do druhej ligy. Vyššia súťaž si žiadala posilnenie družstva. Už v divízii prišli doň Chudá, Kúdelová, Slížková a Kotvasová. Gro však tvorili Piešťanky. Na druholigovej súpiske sa objavilo i viacero nových mien, všetky však boli zapríčinené „prestupom“ do stavu manželského. Napríklad z Danihelovej sa stala Chudá, zo Žlnayovej Trepková, z Balákovej Benková, z Kúdelovej Valová, z brankárky Čuridlovej Vlachovičová či z Čahojovej Michalcová.
Práve tieto „prestupy“ boli napokon príčinou oslabenia kádra. Viaceré mladé dámy totiž zostali v „požehnanom“ stave a v odvetnej časti sezóny 1973-74 tak nemal kto hrávať. Funkcionári klubu to riešili predajom druholigovej licencie Novej Dubnici, čo v konečnom dôsledku znamenalo zánik ženskej hádzanej v Piešťanoch.
Na stretávke po polstoročí si dnes už zrelé dámy aj tak mali čo povedať.
Na záver zopár perličiek o bývalých hráčkach Tesly:
– V kádri boli dve sestry – Katka o Oľga Čuridlové.
– Vtedajšia trénerka Paula Čahojová mala v kádri aj dcéru Zuzku.
– Vznikli tu hádzanárske manželstvá – Emil Benka si vzal za ženu Anku Balákovú, Peter Chudý Hedu Danihelovú a Daniel Oslej Katku Janiskovú.
– Z detí bývalých hráčok to najďalej dotiahli Martin Valo, Adriana Čavojská a Denisa Benková. Valo bol počas kariéry slovenským reprezentantom v hádzanej a najlepším strelcom reprezentácie. Dnes žije v Nemecku, kde vychováva talenty pre tamojšiu hádzanú. Benková a Čavojská boli juniorskými reprezentantkami Slovenska v basketbale. Štefan Gregorička
