Občiansky aktivizmus spoločnosť rozvíja, avšak nájdu sa v ňom i čierne ovce

Občiansky aktivizmus je spoločensky prospešný, ale komerčných aktivistov treba z verejného priestoru vytesniť. Regionálni politici sú v prípade podpory žiadostí o pridelenie dotácií zrejme nepoučiteľní. Aby vyhoveli zdanlivo lákavým žiadostiam o verejné financie, často im stačí bravúrne štylisticky spracovaná žiadosť a vidina atraktívneho vizuálu, pri ktorom sa bude dať zapózovať na sociálne siete. Skúmať históriu žiadateľa o peniaze daňových poplatníkov je už zrejme nad ich rozmer.

V tomto prípade sa aktivistka Lívia Gažová uchádza o dotáciu v objeme 10 900 eur od OOCR Rezort Piešťany a za ňu chce realizovať multimediálnu expozíciu v interiéri Domu umenia a signálny objekt pred budovou s informáciami o Dome umenia. (Autor: KIRA/Supa/pror)

A presne takýto prípad je súčasná žiadosť o dotáciu zo strany aktivistky Lívie Gažovej, o ktorej pochybných projektoch financovaných aj z dotácií od samosprávy sme v našom periodiku písali už niekoľkokrát. Tentoraz Gažová pre svoj projekt požiadala o dotáciu 10 900 eur z rozpočtu Oblastnej organizácie cestovného ruchu Rezort Piešťany prostredníctvom jej člena Krajskej inovačnej rozvojovej agentúry Trnavského samosprávneho kraja – organizácie, ktorá je primárne financovaná z prostriedkov daňových poplatníkov. A tak sa Gažovej projektom budeme už po niekoľkýkrát venovať aj v nasledujúcich riadkoch.

Komerční aktivisti

Aktivistka Lívia Gažová so svojím občianskym združením Centrum architektúry nás totiž pri žiadostiach o verejné prostriedky na svoje projekty svojím zvláštnym prístupom a náklonnosťou k regionálnym politikom upútala už viackrát.

Najprv to bolo pri realizácii drevených diel na Vážskom ostrove, takzvanom Lide, kde i za spoluúčasti finančných prostriedkov z verejných zdrojov zorganizovala pracovné stretnutia mladých architektov a vznikol drevený tanier s názvom UWO, ale i drevený mobiliár. Objekty v dôsledku nedotiahnutia zámeru následne doslova na mieste inštalácie zhnili bez záujmu ich tvorcov, ale i tých, ktorý jej na to poskytli financie.

Samozrejme, predtým, ako spráchnivené a zničené objekty z Vážskeho ostrova po necelých štyroch rokoch zmizli, stihli si pri ich realizácii urobiť fotky regionálni politici z vtedajšieho populistického zoskupenia Spoločne pre Piešťany (SpP) Peter Tremboš a Adriana Drahovská, ktorí sa o pridelenie financií z mestskej kasy pre Gažovú tiež pričinili.

Projekt mobiliára na Lide, za ktorým stojí Gažová. V roku 2017 pri montáži poslúžil aj na fotoprezentáciu pre politikov z populistického zoskupenia Spoločne pre Piešťany, Petra Tremboša (vľavo) a Adrianu Drahovskú (druhá zľava), ktorí sa o pridelenie dotácií z mestskej kasy pričinili. V roku 2021 bol objekt už rozpadnutý a v štádiu pokročilej hniloby bez záujmu jeho tvorcov.

Zbabrané projekty už v roku 2016

Pripomeňme si, čo sme písali v Piešťanskom týždni v roku 2016: „Mestská komisia pre stratégiu a rozvoj mesta (predseda komisie Peter Tremboš za SpP) na svojom zasadnutí v utorok 3. mája 2016 priklepla päťtisícovú dotáciu na pracovné stretnutie mladých adeptov architektúry a dizajnu v Piešťanoch. Študenti sa v kúpeľnom meste zídu v júni a pod vedením zahraničných lektorov vytvoria mobiliáre, ktoré sa stanú súčasťou Vážskeho ostrova, známeho tiež pod názvom Lido.“ A v ďalšom článku: „Na brehu Váhu pribudol nový objekt – lavička, ležadlo, prezliekareň a čokoľvek iné, čo vám napadne. Tvar a konštrukciu navrhli a zrealizovali architektky Wo|V|eN. Mobiliár budú dobrovoľníci vyrábať z dreva podľa aktuálnych možností. Finančne realizáciu podporila Nadácia Tatra banky, Trnavský samosprávny kraj, Dom umenia, ŽiWell, Inžiniersky kabinet VŠVU, Mesto Piešťany a Fond na podporu umenia.“

V prípade drevených výtvorov na Vážskom ostrove, na ktoré Gažová pozháňala financie aj od samospráv, však záujem aktivistov o to, čo vytvorili, veľmi rýchlo vychladol. Stratili totiž o ne záujem regionálni politici i médiá. Nedotiahli tak ani podstatnú skutočnosť, kto sa bude o tú ich „úžitkovú“ architektúru po jej dokončení starať.

UWO projekt z dotácií na Lide, za ktorým tiež stála Lívia Gažová, okrem iného navrhnutý ako kandidát na architektonickú cenu CE.ZA.AR. Cenu nezískal následne bez záujmu tvorcov i finančníkov zdevastovaný zhnil.

Výtvory doslova zhnili

A tak sme v roku 2021 „dielam“ na Lide opäť venovali pozornosť: „Aj smutný koniec môže mať zdanlivo skvelá myšlienka, ak nie je dotiahnutá do konca. I tak by sa dal charakterizovať koniec takzvaného UWO, ale aj mobiliára na Lide. UWO sa v tomto priestore zjavilo v roku 2016, mobiliár (lavička a ležadlo) o rok neskôr. Dnes by ste tieto diela na Lide už hľadali márne. V septembri sme totiž ich autorov prostredníctvom nášho článku vyzvali, aby sa o svoje schátrané a zničené diela postarali. A oni tak urobili a zhnité torzá UWO a mobiliára z Lida odstránili.“

Investície samospráv i privátnych sponzorov svojmu pôvodnému zámeru tak poslúžili približne tri roky.

Komunitná „nezáhrada“

Na jeseň 2021 sa Gažová opäť uchádzala o verejné peniaze: „Žiadateľom o pridelenie mestských financií v oblasti ekológie a environmentalistiky v objeme 730 eur je občianske združenie Centrum architektúry, kde ako štatutár vystupuje Lívia Gažová. Združenie, ktoré zastupuje, chce podľa textu zo žiadosti vytvoriť priestor komunitnej zelene na mestskom pozemku na ulici Pod Párovcami, kde by chceli aktivisti vysadiť ovocné stromy, kry a lúčnu zmes. A ako ďalej Gažová žiadosť odôvodňovala, priestor má potenciál prepojiť viacero stakeholderov – komunitu susedov, študentov, dobrovoľníkov a nadšencov pre staré odrody. Cieľom je podporiť biodiverzitu územia a zlepšiť vzťahy obyvateľov k priestorom v ich okolí.“

Parcela pred zásahom aktivistov v roku 2021.

Už vtedy sme samosprávu upozorňovali, že táto investícia mesta do tohto druhu „aktivizmu“ nemá predpoklad dopadnúť dobre. Aj napriek tomu bola Gažová so žiadosťou o peniaze daňových poplatníkov úspešná a od mesta získala 650 eur.

Parcela po zrealizovaní komunitnej záhrady za 650 eur v máji 2023.

I preto sme sa do komunitnej záhrady na ulici Pod Párovcami vybrali po necelých dvoch rokoch od jej realizácie. Z porovnania fotografií, ktoré sme vyfotili v roku 2021 pred realizáciou záhrady a súčasného miesta, môžeme konštatovať nasledovné.

V záhrade sa vynímajú tri stromčeky, z ktorých jeden je úplne vyschnutý a druhý uschol do polovice. Priestor je zaburinený bez starostlivosti. Len za odborné poradenstvo, ako záhradu takto vytvoriť, Gažová radnici vyúčtovala sumu 345 eur.

Tráva lúčna (nie parková ani ihrisková) tu bola už v roku 2021 a rovnaká je tu i teraz, len v roku 2021 bola pokosená. Oproti roku 2021 v „komunitnej záhrade“ pribudli tri drevené opory pre mladé stromy. Tri stromčeky tu evidentne vysadené boli, avšak jeden je už úplne vyschnutý a namiesto stromu opora podopiera suchý zo zeme trčiaci papek. Druhý stromček je na sklonku života a polovica z neho je už len suchá palica. Ako-tak k svetu sa má jediný stromček na celej parcele „komunitnej záhrady“, ktorá podľa tvrdení Gažovej mala prepojiť stakeholderov – komunitu susedov, študentov, dobrovoľníkov a nadšencov pre staré odrody.

Namiesto pre deti dotácia do buriny

Aj keď Gažová od mesta nakoniec nezískala plne požadovanú sumu, ale „len“ 650 eur podľa vyúčtovania dotácie, ktorú máme v redakcii k dispozícii, viac ako polovicu sumy – 342 eur – Gažová vyplatila za odbornú pomoc, ktorá jej pomáhala dosiahnuť súčasný vzhľad záhrady.

I keď v tomto prípade zdanlivo nejde o veľkú sumu peňazí, existujú skupiny žiadateľov o dotácie, ktorí napríklad nedostali od mesta ani euro a naozaj by im aj pár stoviek výrazne pomohlo. Napríklad, ak by namiesto na burinu v „komunitnej záhrade“ pre Gažovú mesto venovalo peniaze niektorému detskému tanečnému krúžku v Piešťanoch, zvládlo by sa za ne nakúpiť deťom kostýmy minimálne na jednu sezónu, prípadne im zaplatiť cestu na tanečnú súťaž v zahraničí i s ubytovaním.

Nepoučiteľná samospráva

No i napriek týmto všetkým zbabraným projektom, ktoré Gažová z verejných prostriedkov a rôznych privátnych nadácií realizovala a na ktorých osud roky poukazujeme, opäť úspešne žiada o dotáciu jej OZ Centrum architektúry. Tentoraz v objeme 10 900 eur prostredníctvom člena Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Rezort Piešťany – Krajskej inovačnej rozvojovej agentúry (KIRA) Trnavského samosprávneho kraja.

Zisťovali sme preto u OOCR Rezort Piešťany, ale aj u Krajskej inovačnej rozvojovej agentúry, o aký projekt vlastne ide. „Cieľom projektu je propagácia architektúry Domu umenia Piešťany, významnej brutalistickej stavby navrhnutej architektom Ferdinandom Milučkým, formou stálej expozície zriadenej v priestore budovy a obnovou pôvodného nositeľa informačných údajov (signálneho objektu),“ povedala nám Tatiana Nevolná, výkonná riaditeľka OOCR Rezort Piešťany.

„Projekt sme podporili na základe odporúčania OOCR Rezort Piešťany,“ informoval nás Viktor Maroši, riaditeľ trnavskej župnej agentúry.

A keďže ide o Dom umenia, v ktorom Gažová realizuje i pravidelné komentované prehliadky spolu so svojou kamarátkou, poslankyňou piešťanského mestského zastupiteľstva Evou Rohoňovou, pýtali sme sa, či s týmto projektom nemá niečo spoločné aj poslankyňa. „V občianskom združení Centrum architektúry nefigurujem, nie som jeho členkou a nie som ani v jeho štatutárnych orgánoch. Nijako v tomto projekte nefigurujem,“ reagovala Rohoňová.

O tom, že sa o dotáciu pre Gažovú zaujímame, sa dozvedela riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová a proaktívne nás telefonicky kontaktovala s jej pohľadom na projekt. „Ide o obnovu nositeľa informačných údajov o Dome umenia, ktorý stojí poškodený v exteriéri objektu. Zároveň v rámci projektu bude zrealizované multimediálne zariadenie v priestoroch Domu umenia za účelom propagovania jeho architektúry. Ide o investíciu do majetku štátu, tak je samozrejmé, že si predmet investície po dokončení prevezmeme a postaráme sa aj jeho funkčnosť a údržbu aj do budúcnosti,“ ubezpečila nás riaditeľka Domu umenia.

Rovnaké ubezpečenie, že tentoraz Gažovej projekt nedopadne obdobne ako jej predchádzajúce, sme dostali aj od OOCR Rezort Piešťany. „Predpoklad je, že po dokončení prejde majetok darovacou zmluvou do vlastníctva Domu umenia, keďže ide o stále vybavenie expozície,“ vysvetlila nám Nevolná.

V tomto prípade, avšak nie zásluhou aktivistky Gažovej, je reálny predpoklad, že verejné prostriedky nezhnijú ako tie na Vážskom ostrove či nevyschnú v „komunitnej záhrade“. 

Dom umenia je prvá mimobratislavská účelová stavba divadla po druhej svetovej vojne, realizovaná v rokoch 1974-1979 podľa projektu architekta Ferdinanda Milučkého.

Dom umenia

Dom umenia Piešťany i z pohľadu neodborne zainteresovaného návštevníka určite patrí medzi úchvatné architektonické diela. Jeho zdanlivá železobetónová strohosť exteriéru po vstupe do vnútorných priestorov protikladom doslova šokuje. Bohatosťou členenia priestorov a nápaditá výzdoba interiéru prekvapí každého, kto sa tam ocitol prvýkrát, a neprestane očarovať i pri viacnásobných návštevách. Dom umenia je národnou kultúrnou pamiatkou nadregionálneho významu a doslova perla architektúry na okraji mestského parku. Nepochybne si zaslúži pozornosť aj podporu miestnych samospráv, či už mestskej, alebo krajskej. Ale o čo väčší je význam tejto stavby pre región, o to viac treba dozerať pri vyčlenení dotácií, komu peniaze daňových poplatníkov vlastne idú.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je sobota 25. mája. Tento deň je Sviatkom sv. Urbana – patróna vinohradníkov, Medzinárodným dňom nezvestných detí a Dňom…
  • 25.05.2024, 00:02
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je pondelok 27. mája. Tento deň Medzinárodným športovým vyzývacím dňom. Meniny má Iveta.
  • 27.05.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
pondelok, 27. mája 2024
Meniny má Iveta, zajtra Viliam