Piešťanský historik napísal knihu o zaniknutých kúpeľoch, predstavia ju vo štvrtok
Koncom minulého roku vydalo vydavateľstvo Dajama zaujímavú knihu s názvom Zaniknuté kúpele. Jej autorom je Martin Kostelník, historik Balneologického múzea Imricha Wintera, ktorý sa venuje dejinám kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. Kniha je súčasťou trilógie s názvom Stratené Slovensko, ktorá vyšla v roku 2022 vo vydavateľstve Dajama.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2023/03/Areal-kupelov-Vyhne-na-konci-19.-storocia-768x491.jpg)
Samostatná populárno-náučná publikácia je o zaniknutých kúpeľoch na Slovensku. Kniha je súčasťou trilógie s názvom Stratené Slovensko, a to spolu s knihami Zabudnuté hrady, Kostoly a ich pohnuté osudy.
Publikácia približuje širokej verejnosti informácie o vybraných 33 lokalitách, kde sa v minulosti nachádzali liečebné kúpele. Je rozdelená geograficky na tri hlavné časti – Západné, Stredné a Východné Slovensko. Zo západného Slovenska je predstavených 7 kúpeľov, zo stredného 9 a z východného 17 kúpeľných lokalít.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2023/03/Kupele-Sobrance-Kupelny-dom-a-kryty-Hlavny-pramen-okolo-roku-1917-1200x773.jpg)
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2023/03/Kupele-v-Revucej-na-zaciatku-20.-storocia-1200x756.jpg)
Kniha obsahujem množstvo zaujímavých údajov. Autor si pri jednotlivých kúpeľných lokalitách všíma počiatky a vznik kúpeľov, prvé správy o nich a dobové opisy kúpeľných lokalít, zaujímavé budovy, ceny, spôsoby liečby, ale i zaujímavých návštevníkov. Približuje čitateľom aj súvislosti či zaujímavosti vývoja a prepojenosti drobných kúpeľov v určitých oblastiach, napríklad v oblasti Bratislavy (Železná studnička, Devínska Nová Ves, Svätý Jur i vzdialenejší Pezinok), alebo v oblasti Vysokých Tatier (kapitola Tatranské kúpele).
V mnohých kapitolách sú i zaujímavé informácie o vývoji konkrétnych kúpeľov v 19. a 20. storočí. Prekvapujúce sú zaujímavosti z histórie jednotlivých kúpeľných lokalít vo vzťahu k osobnostiam, ktoré ich navštívili (napr. Sigmund Freud Rožňavské kúpele, Chatam Sofer kúpele Svätý Jur, Koháryovci a Coburgovci kúpele Vyhne), alebo tu pôsobili (napr. balneológ Šefan Boleman v kúpeľoch Vyhne, Dr. Albert Posevitz v kúpeľoch Revúca, lekár Karol Šiklóši v Korytnici). Pestrú mozaiku historického vývoja jednotlivých kúpeľných lokalít tvoria state o vývoji ich návštevnosti, charakteristiky prameňov, typov prameňov, liečby a tiež informácie o plniarňach minerálnej vody v určitých lokalitách (napr. Santovka, Korytnica).
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2023/03/Levocske-kupele-na-zaciatku-20.-storocia-1200x757.jpg)
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2023/03/Turzovske-kupele-okolo-roku-1912-Vila-Thurzo-neskor-Praha-1-1200x766.jpg)
Najväčší rozvoj kúpeľov a kúpeľníctva v Uhorsku a v rámci neho na Slovensku možno položiť do obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia. Zánik jednotlivých, najmä menších kúpeľov súvisel s 1. svetovou vojnou a krátko po nej – v prvých rokoch či desaťročí I. Československej republiky (zanikli napr. kúpele v Pezinku, Lučenci, Oravskej Polhore, Kvetnici, Turzovské kúpele a i.). Ďalším nepriaznivým obdobím, ktoré spôsobilo zánik ďalších kúpeľných lokalít bolo obdobie 2. svetovej vojny, zdevastovanie v dôsledku prechodu frontu alebo iných vojnových udalostí, znárodňovanie počas vojny či po roku 1948. Do tohto obdobia spadá zánik kúpeľov Hodejov, Vyhne, Železnô, Novoveské kúpele Levočské kúpele, Ľubické kúpele a i.). Ďalšie kúpele sa transformovali na zdravotnícke zariadenia, ústavy (Ľubochňa, Ľubovnianske kúpele, ) alebo rekreačné zariadenia (napr. Borda, Herľany, Čiernohorské kúpele, Vyhne a i.). Ďalším prelomovým obdobím bol rok 1989 a najmä veľké a zásadné spoločensko-politické a majetkové zmeny, ktoré priniesol. Vo viacerých prípadoch išlo zánik či devastáciu, ale nechýbajú ani prípady rekonštrukcií, revitalizácií, ba dokonca obnovy niektorých zaniknutých kúpeľov (napr. Gánovce, Sobrance).
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2023/03/kniha-Zaniknute-kupele.jpg)
Autorovi publikácie sa podarilo pútavým spôsobom priblížiť čitateľom zložitý vývoj jedného z dôležitých fenoménov – fenoménu kúpeľníctva na Slovensku na pozadí komplikovaného vývoja našej krajiny. Od obdobia kedy bola súčasťou mnohonárodnej a mnohonárodnostnej monarchie, až do obdobia samostatnej Slovenskej republiky od roku 1993.
Po grafickej stránke je publikácia spracovaná reprezentatívnym spôsobom. Jednotlivé kapitoly sú obohatené o zaujímavé obrazové materiály – historické grafiky, pohľadnice, fotografie. Rozsah publikácie je 160 strán a text dopĺňa 150 fotografií, nechýba zoznam použitej literatúry.
Publikáciu si môžete kúpiť aj v expozíciách Balneologického múzea Imricha Wintera.
Vladimír Krupa