Poľnohospodári v Krakovanoch vyznávajú evanjelium dážďovky, získali zaň certifikát

Evanjelium dážďovky znamená, že pôdu na poliach v Krakovanoch namiesto pluhu a ťažkých mechanizmov skyprujú dážďovky, chrobáčiky a rôzne iné živé mikroorganizmy. Je ľahučká, prevzdušnená, bohatá, úrodná a čo je najdôležitejšie, jej štruktúra zabezpečí dostatok vlahy a živín potrebných k zdravému vývoju rastlín. Odborne sa tomu hovorí – regeneratívne obhospodarovaná pôda. V Krakovanoch nabrali odvahu, ale preukázali aj schopnosť popasovať sa s rôznymi problémami, pretože preklenúť obdobie, keď poľnohospodár nastupuje bezorbovú cestu, si vyžaduje pevné nervy, podporu finančnú aj morálnu a ešte kadečo iné. Keď začali, zrejme ani netušili, že o pár rokov získajú „certifikát za uhlík“ v regeneratívne obhospodarovanej pôde.

„Prestať s orbou chce na začiatku odvahu, ale oplatí sa po všetkých stránkach. V PD Krakovany šetríme na priemyselných hnojivách, prakticky dve sezóny sa bez nich zaobídeme, a nový príjem z uhlíkových kreditov nám výrazne umožní investovať do lepšieho vybavenia, pôdoochranných opatrení a praxe na podporu biodiverzity,“ Róbert Dohál, predseda predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Krakovany – Stráže.

Na tomto fóre naši českí susedia predstavili projekt s názvom Carboneg, ktorý sa zaoberá uhlíkovou neutralitou aj prostredníctvom odvádzania uhlíka z atmosféry do pôdy. Riaditeľ tohto projektu Václav Kurel odovzdal PD Krakovany certifikát, prevzal si ho Róbert Dohál. Jeho český kolega zároveň predstavil prvé údaje z merania nárastu uloženého uhlíka v regeneratívne obhospodarovanej pôde.

Podľa dostupných meraní a informácií pomocou regeneratívnych metód úspešne hospodária na svojich poliach tiež farmári v Česku a len za minulý rok sa vďaka nim do pôdy vrátilo 49 213 ton oxidu uhličitého. Poľnohospodárom, ktorí takto hospodária, ponúka finančnú podporu startup Carboneg, ktorý ich odmeňuje za každú uloženú tonu CO2 do pôdy. Celkovo Carboneg farmárom postupne vyplatí 12,3 milióna českých korún.

Na začiatku všetkého je odklon od konvenčného spracovania pôdy, pri ktorom dlhodobo dochádza k veľkému uvoľňovaniu CO2 do ovzdušia. Naopak, prechodom na regeneratívne poľnohospodárstvo s minimalizáciou mechanického a chemického narušovania pôdy a využitím kombinácie regeneratívnych postupov, ako sú neustály pokryv pôdy, priame siatie, pestovanie medziplodín a regeneratívna pastva, dochádza k takzvanej sekvestrácii uhlíka.

Prebytočný atmosférický oxid uhličitý sa pri fotosyntéze mení na uhlíkaté látky, ktoré potom rastlina ukladá do pôdy, pokiaľ funguje jej symbióza s pôdnou mikrobiológiou. Týmto spôsobom môže byť do pôdy uložených až niekoľko miliárd ton uhlíka ročne a na rozdiel od uhlíka v atmosfére je vyššie množstvo uhlíka v pôde prospešné. Pôdy sú kvalitnejšie, úrodnejšie, schopné zadržiavať viac vody, bohaté na humus, čo vo výsledku znamená aj kvalitnejšie potraviny. A ako ukazujú prvé skúsenosti českých farmárov, systém je pre podniky ziskový.

Po predstavení projektu nasledovala medzi hosťami živá diskusia. Ešte pred ňou v Krakovanoch názorne ukázali na pokuse s dvomi pohármi vody, ako sa vo vode rozpúšťa pôda z poľa obhospodarovaného klasickou orbou a iná, bezorbová. Tá prvá vodu okamžite zakalila a pôda klesla dolu, druhá sa ako korkový koláč udržala na povrchu a dolu padali len drobné, pevné častice. Bola to názorná ukážka toho, ako prívalový dážď prejde rýchle – alebo pomaly jednou či druhou zemou a odplaví či neodplaví vrstvu humusu. Víťazne z tohto pokusu vyšla zem v znamení evanjelia dážďovky – bezorbová.

Na pretrase boli počas diskusie financie (dotačné, ktoré zatiaľ akosi absentujú) i za ušetrenú chemickú ochranu, hnojenie, pohonné hmoty, stúpajúce energie. Hovorilo sa o výžive rastlín a ich koreňových systémoch, ich symbióze s hubami a inými mikroorganizmami, čo priaznivo pôsobí na tvorbu humusu. Poľnohospodári však pretriasali aj tému absencie dusíka v pôde, budovanie vodozádržných remízok či iných opatrení, hovorili o medziplodinách a ich pôsobení na výživu pôdnych organizmov i o tom, akú dlhú dobu treba držať medziplodiny na poliach.

Pre novinára, ktorý nie je v poľnohospodárstve, najmä v tom modernom, úplne zorientovaný, bola táto diskusia plná noviniek. Dozvedeli sme sa, že naše školstvo, aj to najvyššie, pružne nereflektuje na nové trendy, chýbajú informácie, dostatok odbornej literatúry aj odborní lektori. Podpora ministerstva tiež pokrivkáva. Novinkou pre nás bolo i to, že po neúrodnom roku a zdražení energií vzrástli ceny za sušenie a uskladnenie kukurice, takže tá sa zrejme v nasledujúcom roku na našich poliach neobjaví vo zvyčajnom objeme. Ako v diskusii zaznelo, na ceny kukurice reflektuje aj výrobca z Bolerázu, Dr. Oetker, ktorý už ohlásil hromadné prepúšťanie stoviek zamestnancov a zastavenie výroby produktov z kukurice (pudingy, Zlaté klasy atď).

Z družstva sme si doniesli voňavý mak, zastudena lisovaný repkový olej, ktorý mal okrem informácie, že pochádza z regeneratívneho poľnohospodárstva, aj kresbičku usmiatej dážďovky.