Nebezpeční traviči divej zveri opäť vyčíňajú v regióne

Otrávené dravce sme v regióne zaznamenali i v predchádzajúcich rokoch. V roku 2020 to bola v poli pri Pobedime samica orla kráľovského, ktorú ochranári okrúžkovali po vyliahnutí v hniezde v Považskom Inovci v roku 2019. V tom istom roku niekto otrávil myšiaky hôrne pri Veľkých Kostoľanoch.

Podľa ochranárov tentoraz priamou obeťou úmyselnej otravy nebol orliak morský, ale líška. Operený dravec sa len nakŕmil mäsom otráveného zvieraťa a je šanca, že z dôvodu „len“ sekundárnej otravy sa ho podarí zachrániť.

Po vykonaní obhliadky miesta si stále ešte živého, ale priotráveného orliaka prevzali trnavskí veterinári. Podľa našich informácií polícia rieši prípad ako trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov v súbehu s trestným činom pytliactva. V prípade preukázania viny páchateľovi hrozí trest odňatia slobody na dva až päť rokov.

V prípade, ak by otravu orliak morský neprežil, išlo by podľa Štátnej ochrany prírody SR o spoločenskú škodu vo výške 10-tisíc eur. Skutočný význam dravcov pre spoločnosť je však nevyčísliteľný – sú dôležitou súčasťou ekosystému, robia nám obrovskú službu čistením krajiny od uhynutých či chorých živočíchov a živia sa druhmi považovanými za poľnohospodárskych škodcov.

V tomto prípade podľa ochranárov nebol priamym cieľom otravy vzácny dravec, ale uhynutá líška, ktorú niektorí poľovníci považujú za škodnú zver, a aby ochránili lovecky zaujímavú drobnú zver, snažia sa otrávenými návnadami znižovať ich početný stav. Ide však o trestný čin a spoločensky nebezpečné konanie.

Podľa ochranárov úmyselné rozložené otrávené nástrahy vo voľnej prírode sú vážnym problémom z viacerých hľadísk. Na jednej strane pri nich nezmyselne hynú naše najvzácnejšie druhy dravcov, ako sú haja červená, orol kráľovský a orliak morský, no zároveň sú otrávené návnady nebezpečné aj pre ľudí a spoločenské zvieratá. Najčastejšie používané jedy sa do organizmu vstrebávajú všetkými cestami – vdýchnutím, požitím aj cez pokožku a sliznice.

Môže sa stať, že s návnadou príde do kontaktu pes počas venčenia v prírode. Nástup otravy je rýchly, prvé výrazné príznaky prichádzajú do pár minút. Jed sa môže preniesť spolu s jeho slinami a výlučkami aj na majiteľa, ktorý sa psa snaží zachrániť.

Verejnosť zohráva pri ochrane dravcov kľúčovú rolu. Ľudia by mali spozornieť, ak nájdu uhynutého dravca ležiaceho na bruchu s poloroztiahnutými krídlami, kŕčovito zovretými pazúrmi, kúskami mäsa v zobáku alebo v blízkosti mäsitej návnady.

Uhynutých jedincov sa nedotýkajte, aby ste neutrpeli ujmu na zdraví. Len ich odfoťte mobilom, poznačte si súradnice miesta nálezu a kontaktujte príslušné úrady. Oznámenia o náleze uhynutých dravcov môžete urobiť aj u Ochrany dravcov na Slovensku na telefónnom čísle 0911/882 626, prípadne priamo na polícii na známom čísle 158.

Najväčší európsky orol

Orliak morský je najväčší európsky orol s priemernou hmotnosťou tela 4050-7096 gramov a s rozpätím krídel takmer 2,5 metra. Dospelý jedinec je celý hnedý s čisto-bielym klinovitým chvostom, hlavu a krk má žltohnedé. Zobák je masívny, žltý, behák je v hornej tretine operený.

Na našom území obýva predovšetkým lesné biotopy v blízkosti väčších riek a veľkých vodných nádrží, priehrad a rybníkov. Hniezdi jednotlivo, prevažne na topoľoch v blízkosti okraja lesa alebo vnútri redšieho porastu na málo frekventovaných miestach. Dospelé jedince sa v širšom okolí hniezda zdržiavajú po celý rok. Hniezdo býva používané viac rokov, pár máva niekoľko hniezd, ktoré nepravidelne strieda.

Podľa informácií štátnej ochrany prírody na našom území v súčasnosti hniezdi do osem párov orliakov morských.