Podhoranka pochovala basu za výbuchov smiechu
Po trojročnom nedobrovoľnom pôste sa v sobotu 18. februára večer začali v lančárskom kultúrnom dome schádzať ľudia zo širokého okolia, aby boli svedkami zábavy, akú len tak hocikedy nezažijete. Koná sa iba raz do roka, keď Podhoranka pochováva nebožku basu.
Zábavu otvorili mládenci spolu s muzikantmi prezlečenými za staré baby paličkovým tancom a po ňom vyzvŕtali ľudí v sále. Nasledoval program, pri ktorom sa smiech ľudí ozýval po celej dedine. Chlapská vzájomná pomoc pri cikaní, aby si mohol druhý v pokoji zapáliť, reklama na deravé sito, cez ktoré sa rýchlejšie cedí, nože bez čepele, ktoré netreba brúsiť, zaručene „pravdivé“ správy z domova, zo sveta aj z cudziny, učenie jódlovania za pomoci plieskania po citlivých miestach každého chlapa, ako to chodí u doktora veselo aj vážne – to je len časť programu, ktorý si pripravila Podhoranka pre svojich hostí. Ich bránice dostali riadne zabrať.
O polnoci prišla smutná chvíľa a čas rozlúčky s basou, ktorú vyprevádzali na druhý svet s dôstojne nedôstojným pánom a poriadnym plačom. No keďže do konca fašiangov boli ešte tri dni, zábava mohla pokračovať až do rána.
Tancovalo a spievalo sa pri hudbe skupiny Retro, kapelníka pri jeho životnom jubileu prijala Podhoranka za svojho čestného člena. Počas celého večera si ľudia nakupovali číslom označené rôznofarebné lístky, aby skúšali šťastie v tombole. Hlad a smäd zaháňali kapustnicou, klobásami, vínečkom či vynikajúcou malinovkou z domáceho sirupu z bufetu.
Zábava to bola poriadna, ľudia odchádzali spokojní a sľubovali, že o rok prídu určite zasa. Lebo do Lančára na basu sa prísť vždy oplatí.
Martin Jursa
