Unikátny zápis: Krakovianska čipka v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

  • História / Kultúra a spoločnosť / Región
  • 22. januára 2023, 00:02

Unikátnu krakoviansku čipku zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Prečo? Lebo čipku, ktorú pletú ženičky z Krakovian s piatimi paličkami, čo nie je nikde na svete zdokumentované, považovali odborníci za zaniknutú. Občianskym zduženiam Bábence a Za krakovskú bránu sa ju ale podarilo zachrániť. A od decembra 2022 sa krakovianska čipka stala nehmotným kultúrnym dedičstvom.

Čipkárky z Krakovian spolu oslávili nielen nový rok, ale s ním aj mimoriadne ocenenie krakovianskej čipky v múzeu Za krakovskú bránu, kde je veľká zbierka čipiek a krojov, na ktorých je použitá. (Autor: archív Daniely Piscovej)

O zápise do zoznamu, získaní certifikátu, ale aj iných súvislostiach sme sa porozprávali s Danielou Piscovou z občianskeho združenia (OZ) Bábence v Krakovanoch.

Daniela Piscová ovláda prácu s piatimi paličkami.

Už minulý rok v Trnave, keď ste prezentovali krakoviansku paličkovanú čipku v Západoslovenskom múzeu, ste v príhovore uviedli, že sa snažíte o jej zápis do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

V Trnave bolo plánovaná oslava vyhlásenia výsledkov v rámci Trnavského samosprávneho kraja, ale keďže nebol certifikát slávnostne odovzdaný, museli sme od toho upustiť. Oficiálne vyjadrenie o prijatí našej čipky do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sme dostali už dávno, nesmeli sme to však zverejňovať. Čipka bola prijatá už 9. mája 2022 a čakalo sa na slávnostné vyhlásenie.

Čo všetko tomuto zápisu predchádzalo, aké dokumenty bolo treba predložiť? A koľko mesiacov trvala vaša snaha o zápis? Bolo treba ešte v priebehu procesu niečo doplniť, uviesť na potrebnú mieru?

Získanie zápisu bol dlhoročný proces. Jeden pán mi povedal, prečo by ste to nedostali, veď keď dobre napíšeš projekt. To vôbec nie je o projekte. Roky rokúce som zháňala čipky, informácie o nich a fotografie. Tieto stále zháňam, ak by mal niekto na fotografii staré čipkárky, prosím, ozvite sa mi.

Dávno som sa pohrávala s myšlienkou zapísať našu čipku do nehmotného dedičstva. Bola som však presvedčená, že ešte nie, ešte mám málo materiálu. Presvedčil ma až syn Matej, aby sme už do toho konečne šli. V tomto smere mi paradoxne pomohla pandemická situácia. Neboli žiadne vystúpenia, neboli návštevy v múzeu, nemohli sme sa stretať a ja som si našla čas na čipku. Študovala som ďalšie materiály, kompletizovala výskum, písala množstvo podkladov a vyjadrení a vypisovala formuláre. Matej spracovával obrazový materiál, zvukové i obrazové nahrávky čipkárok.

V prvej polovici roka 2021 boli odoslané prvotné základné informácie. Po zasadnutí a schválení komisie sme mohli poslať všetky podklady na zápis. Bol to dosť obsiahly spis. Aký to bol pre nás šok, keď nám po nejakej dobe oznámili, že nedostali žiadne materiály. Zistili sme, že pošta nám dva týždne neoznámila vrátenie zásielky. Na obálke bola napísaná Balkánska ulica a oni ju doručili na Bajkalskú a vyhodnotili to ako adresát neznámy. Návrh na zápis sme odoslali znova.

Certifikát o zápise Paličkovanej babkovej čipky do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska odovzdali Matejovi Piscovi a jeho matke Daniele v decembri v sídle SĽUKu v Bratislave-Rusovciach.

Bolo to teda riadne komplikované…

Po ďalšom zasadnutí komisie a vyjadrení rôznych odborníkov sme dostali návrh, aby čipka dostala názov Paličkovaná ploštičková čipka dolného Považia. S týmto sme nesúhlasili z viacerých dôvodov. Nemôže byť ploštičková, lebo ploštičky sa pletú so štyrmi paličkami. My pletieme babky s piatimi paličkami, a práve tým je unikátna. Ďalej – prečo nepoužívať názov, ktorý je kultúrnym dedičstvom a používal sa sto rokov, ale dať názov, ktorý teraz vymyslel tím odborníkov. Navrhovali sme používaný názov. Odosielali sme to s myšlienkou, že sa môžeme so zápisom rozlúčiť. Našťastie, dopadlo to inak. Páčilo sa mi, že akýkoľvek krok počas celého procesu sme od komisie dostali písomne a takisto sme museli poslať naše písomné stanovisko.

Dokumentovanie bola jedna strana zápisu. Prvok, ktorý chcete zapísať, musí byť aj živý a zabezpečiť, aby žil ďalej. To už bola a bude úloha všetkých členov OZ Bábence a OZ Za krakovskú bránu. Vďaka nim, ich dobrovoľníckej činnosti môžeme propagovať našu čipku, organizovať kurzy, organizovať medzinárodný festival a zúčastňovať sa festivalov.

Súčasťou spisu boli i súhlasy spoločenstiev o podaní návrhu na zápis. Okrem rôznych spoločenstiev v obci sme oslovili všetky dotknuté dediny, v ktorých sa uvedená čipka plietla. Niektoré sa nevyjadrili.

Hoci sme už o krakovianskej čipke písali ako o unikáte, skúste ju opäť opísať. A nielen to, ale aj jej „vzkriesenie“ Bábencami a jej šírenie doma i v zahraničí.

Naša čipka sa plietla v obciach Trebatice, Krakovany, Stráže, Ostrov, Malé Orvište, Bašovce, Pobedim, Horná Streda, Očkov, Podolie, Korytné a Častkovce. Volali ju babková, stroj, ale najviac krakovanská. My sme upravili na krakovianska, nakoľko ju v zahraničí považovali na čipku z Poľska. V určitom období ju bádatelia nazvali piešťanská, lebo sa robila blízko tohto mesta. Práve v uvedených dedinách sa nosil kroj, ktorého bola súčasťou. Aby korešpondovala s daným odevom, bola veľmi farebná. Vzory umocňovala práve táto farebnosť. Má hustý úplet a pôsobí skôr, ako keby bola vyšívaná alebo tkaná. Vzniká pletením babiek, ktoré sa pletú s piatimi paličkami, čo nie je nikde na svete zdokumentované. Technika jej zhotovovania bola považovaná za zaniknutú, ale nám sa ju podarilo zachrániť. Neskorším a stálym výskumom sa podarilo zisť, že ju ešte ovláda niekto v inej dedine.

Keď sme si osvojili túto ojedinelú techniku pletenia unikátnej čipky, začali sme ju „vysielať do sveta“. Svet ju objavuje a obdivuje. Nikto nechce veriť, že je paličkovaná, dokiaľ nevidia, ako sa pletie. Všetkých udivuje jej farebnosť a plný úplet. Čipky po celom svete sú veľmi krásne, jemné, ale prevažne biele a čierne.

Takto krásne vyzerajú naše kroje na čipkárkach Daniele Piscovej a Oľge Valovej.

Predstavte svoje občianske združenie. Kedy vzniklo, na akej pôde a čo je jeho cieľom, koľko členiek Bábence majú, kde a kedy sa stretávajú?

V roku 1996 som oslovila čipkárky Oľgu Valovú a Emíliu Glasnákovú, aby sme založili Klub paličkovanej čipky v Krakovanoch, neskôr OZ Bábence. Naším domovským prístavom je múzeum Za krakovskú bránu, kde je veľká zbierka krakovianskej čipky a krojov, na ktorých je použitá. Klub má stále okolo dvadsať členov. Prichádzajú k nám ženy z okruhu dvadsiatich kilometrov. Pravidelne sa venujeme dorastu.

Od roku 2016 každý rok organizujeme festival paličkovanej čipky s medzinárodnou účasťou. Vďaka nemu je krakovianska – babková čipka zviditeľnená. Prichádzajú k nám účastníci z celého sveta a rovnako dostávame pozvania na ich festivaly. Pozvaní je veľa, ale z kapacitných a hlavne finančných dôvodov nemôžeme všetky absolvovať. Tieto pracovné cesty si hradíme z vlastných zdrojov. Okrem účastí na festivaloch máme ponuky na kurzy pletenia našej čipky. Tieto sme absolvovali v rôznych mestách a dedinách na Slovensku, v Čechách, Estónsku a teraz v januári budeme mať týždňový kurz v Španielsku. V Bulharsku sme museli mať prednášku pre organizátorov festivalov o tom, ako sa organizuje festival.

Ak sa zamyslíte, koľko čipkárok približne zhotovuje svoje diela vašou čipkou?

Vďaka našej propagácii a kurzom ovláda techniku pletenia babkovej čipky dosť čipkárok a čipkárov, takže určite pretrvá. Technika jej pletenia je náročná, takže i absolventi kurzov ju používajú málo. Najviac ju používajú členovia OZ Bábence.

Opíšte svoje pocity, keď vám odovzdávali certifikát o zápise do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Certifikát o zápise Paličkovanej babkovej čipky do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska nám udelili 19. decembra 2022 v sídle SĽUKu v Bratislave-Rusovciach. Pocity pri jeho preberaní boli neopísateľné. Brala som to ako ocenenie mojej dlhoročnej zberateľskej a výskumnej práce, rovnako i členov OZ Bábence a OZ Za krakovskú bránu. Uvedomila som si aj fakt, že prevažne všetci preberajúci v uvedenej oblasti pracujú a je to ich pracovná náplň. My sme to dosiali len ako nadšenci a dobrovoľníci.

Paličkovaná čipka z dielne Oľgy Valovej zdobí aj sídlo Ministerstva kultúry SR.

Kto vám certifikát odovzdal, s akými slovami a čo okrem vašej čipky pribudlo do uvedeného zoznamu?

Certifikát mala pôvodne odovzdávať ministerka kultúry, ktorá sa nakoniec ospravedlnila, a odovzdával nám ich doktor Radoslav Ragač. Úžasný, príjemný, vtipný generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR. Prihovoril sa nám ešte pred odovzdávaním certifikátov. Fotili sme sa pred banerom, na ktorom boli fotografie a popisy našej čipky. Vtedy k nám pristúpil s otázkou: „Krakovany? A čo nové v Strážoch?“ Nakoniec vysvitlo, že je spoluautorom knihy o Krakovanoch – Pečať našich predkov. Pri odovzdávaní certifikátu som bola v takej eufórii, že ani neviem, akými slovami mi ho odovzdával.

Na niečo si predsa určite spomeniete…

Slávnostný ceremoniál bol šitý horúcou ihlou. Z dôvodu pandemickej situácie certifikáty odovzdávali aj za roky 2019 až 2021. Certifikát udelili deviatim prvkom a za rok 2022 sme boli traja. V predchádzajúcich rokoch získali zápis aj Karička z Parchovian a Tance s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti. Myslím si, že nositelia tohto prvku mali byť zaradení do kultúrneho programu.

Certifikát preberali zástupcovia predkladateľov na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska – za OZ Bábence Daniela Piscová a za OZ Za krakovskú bránu Matej Pisca. Hoci sme mali pridelených desať miest v hľadisku, napriek pozvaniam túto radosť s nami zdieľali iba dve členky Bábeniec, ostatné vyradila chrípka.

Čo chystajú Bábence do budúcnosti?

OZ Bábence chce pokračovať v doterajšej činnosti zberania, dokumentovania a propagovania krakovianskej – babkovej paličkovanej čipky. Oľga Valová odpaličkováva staré vzory. Je to veľmi náročné. Mnohé iné čipkárky tieto vzory postupne párajú a podľa toho paličkujú. My nechceme tieto naše vzácne aj storočné čipky zničiť páraním, preto niektorý vzor pletieme na viackrát, kým nie je správny. Naša čipka sa plietla bez predlôh, čipkárka si sama navrhla farebnosť i vzor. Chceme vydať knihu o našej čipke, zároveň v nej budú predlohy, aby sme to ďalším generáciám uľahčili. A veríme, že aj vďaka nám technika pletenia babkovej paličkovanej čipky nezanikne.

Za rozhovor ďakuje Viera Dusíková

633 Shares
Súvisiace články

Najnovšie správy

Dnes je piatok 27. januára. Tento deň je Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu. Meniny má Bohuš.
  • 26.01.2023, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Prvý tohtoročný sneh v horách Považského Inovca pocukroval aj náladu všetkých ľudí, ktorí sa vydali na v poradí už 37.…
  • 26.01.2023, 06:30
  • Kultúra a spoločnosť / Piešťany / Príroda / Región / Tip na výlet
V predchádzajúcom týždni riešili piešťanskí hasiči otváranie bytov a dopravné nehody, pričom pri jednej z nich záchranári ošetrovali zrazeného mladého…
  • 26.01.2023, 23:01
  • Krimi / Spravodajstvo
piatok, 27. januára 2023
Meniny má Bohuš, zajtra Alfonz