Postihla vás náhla mozgová príhoda? Rýchle začnite s rehabilitáciou

Oslovili sme piešťanskú logopedičku Adelaidu Fábianovú, ktorá čitateľom Piešťanského týždňa poskytla základné informácie o cievnej mozgovej príhode, mechanizme poruchy vo všeobecnom meradle i bližšie informácie o logopedických problémoch, s ktorými sa vo svojej praxi klinického psychológa stretáva. Pripomína, že bez adekvátnej a najmä včasnej terapie sa človek postihnutý NCMP neuzdraví. Terapia pacientov by mala figurovať najmä v prvom polroku po cievnej príhode, v tomto období je totiž najväčšia šanca k reparácii mozgu.

Cievna mozgová príhoda je akútne ochorenie nervového systému v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu

Cievna mozgová príhoda sa rozdeľuje na dva základné typy – ischemickú a hemoragickú. Z celosvetových štatistík vyplýva, že 80-83 percent cievnych mozgových príhod je podmienených ischemickými príhodami, ktoré sú spôsobené obmedzením prietoku krvi cievou, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva v dôsledku jeho nedokrvenia pri zúžení alebo uzavretí mozgovej cievy. Do tejto skupiny patrí aj napr. embólia, trombóza či ateroskleróza. Intracerebrálnym krvácaním trpí 10-12 percent ľudí. Tieto sa nazývajú aj hemoragické príhody, pri ktorých dôjde následkom prasknutia cievy ku krvácaniu do mozgu alebo medzi mozgové pleny. Ďalším typom, ktorého výskyt je menej frekventovaný, je subarachnoidálne krvácanie (zasiahne 7-8 percent), keď pri prasknutí výdute – aneurizmy sa krv vylieva medzi povrch mozgu a lebku.

Výskyt NCMP je v populácii veľký a zasiahne do mnohých životov nielen pacientov, ale aj ich príbuzných. V minulosti NCMP trpeli staršie ročníky na rozdiel od súčasnosti, keď až štvrtina pacientov dostala mozgovú príhodu okolo 60. roku života a 15 percent vo veku menej ako 45 rokov! To znamená, že postihnutých je čoraz viac ľudí v produktívnom veku. Až 50 percent pacientov, ktorí prežijú, má trvalé neurologické postihnutie a viac ako 25 percent vyžaduje sústavnú starostlivosť.

Dopad NCMP je zjavný nielen v motorickej – pohybovej oblasti, ale i v kognitívnej. Symptómy sú variabilné a odlišujú sa podľa toho, v ktorej časti mozgu došlo k nedokrveniu či zakrvácaniu. Pri lokalizácii zakrvácania do vyšších riadiacich centier v kôre ľavej hemisféry stráca pacient i vyššie kognitívne funkcie. Neprítomnosť kognitívneho vnímania spôsobuje aj to, že nedokáže vnímať adekvátne čas, môže mať výrazné problémy s dlhodobou a krátkodobou pamäťou.

Príznaky NCMP ovplyvňuje množstvo faktorov, avšak medzi najdôležitejšie patrí miesto, rozsah, dĺžka, stupeň a rozsah poškodenia, ako i reverzibilita mozgového tkaniva. Po podaní adekvátnej odbornej skorej pomoci môže už počas prvých hodín po NCMP ustupovať aj vzniknutý edém (opuch) zasiahnutej časti mozgu. Zlepšovanie sa jeho činnosti, metabolizmus sa deje vďaka neuroplasticite mozgu. Táto schopnosť umožňuje funkčnú reorganizáciu mozgu. To znamená, že funkcie z postihnutých oblastí mozgu preberajú oblasti, ktoré sú anatomicky aj funkčne neporušené. V mnohých prípadoch takéto „suplovanie“ vykonáva pravá hemisféra.

Neuroplasticita je súhrn všetkých funkčných a štrukturálnych zmien mozgových neurónov a ich zoskupení, ku ktorým dochádza v dôsledku rôznych aktivít nervového systému. Mozog je pružný, tvárny a schopný neuronálne okruhy nahradiť, prestavať a opraviť len vtedy, keď bude neustále trénovaný, živený informáciami z vonkajšieho prostredia. Nové nervové prepojenia sú teda viazané na neustále prichádzajúce podnety. V konečnom dôsledku sa tieto regenerujú a adaptujú na zmenené podmienky či prípadné funkčné straty.

Čím skôr začnete rehabilitovať, tým skôr sa môžete vrátiť do života

Bez adekvátnej a najmä včasnej terapie sa pacient neuzdraví. Terapia pacientov by mala figurovať najmä v prvom polroku po cievnej príhode, v tomto období je najväčšia šanca k reparácii mozgu.

Človek má dve mozgové hemisféry, ktoré spracovávajú prichádzajúce informácie odlišným spôsobom. Hemisféry sú však dokonale prepojené, takže sa nedokáže odlíšiť, či v danej chvíli vnímame pravou alebo ľavou hemisférou. Dominancia mozgu je určovaná aj tým, v ktorej časti sa nachádza schopnosť tvorby a porozumenia reči. Zaujímavosťou je, že každý pravák má dominantnú ľavú hemisféru, ale viac ako 60 percent ľavákov má tiež dominantnú ľavú hemisféru.

NCMP sa štyrikrát častejšie vyskytuje v ľavej mozgovej hemisfére, čím je ohrozená schopnosť hovoriť a porozumieť reči. Ľudia, ktorým správne nefunguje ľavá hemisféra, majú problémy s rečou, pretože bunky

v rečových centrách sú často poškodené. Napriek tomu majú schopnosť napríklad odhaliť, či im niekto hovorí pravdu alebo klame, a to vďaka zachovaným bunkám v pravej hemisfére.

Ak je poškodená pravá hemisféra, človek nerozumie humoru, irónii či sarkazmu.

Naopak, ak má pacient poškodenú pravú hemisféru, jeho reč nezvykne byť poškodená, ale napríklad nesprávne vyhodnocuje emocionálny podtón reči, sarkazmus či iróniu. Dokonca vtipy a porekadlá sú chápané doslova. Mozgové hemisféry sa navzájom dopĺňajú i v tom, že vďaka pravej hemisfére sa reč hodnotí v širšom kontexte a ľavá interpretuje všetko doslova.

Komplikácie v bežnom živote spôsobuje mnohokrát i to, že pacienti nevnímajú hranice svojho tela v priestore, cítia sa, ako keby „levitovali“. Tieto zmeny vnímania však nemôžeme zovšeobecňovať. Ako som už spomenula, záleží na mieste a rozsahu mozgového poškodenia. Niektorí pacienti sa sťažujú na to, že ochrnutú ruku vnímajú ako malý výrastok na svojom tele.

Vo všeobecnosti pacienti po mozgovej príhode mávajú rôzne závažné i menej závažné, ale nepríjemné následky. Zostávajú často odkázaní na pomoc druhých, nakoľko ich časť tela je ochrnutá, cítia mravenčenie, tŕpnutie prstov, končatín, tváre, trápi ich bolesť hlavy, majú pohybové problémy, depresie, závrate, a tým i komplikácie v sebaobslužných činnostiach. V neposlednom rade ich komunikačná schopnosť môže byť natoľko postihnutá, že majú výrazné problémy s hovorenou rečou, písaním i čítaním, čo má závažné psychosociálne dôsledky s negatívnym vplyvom na kvalitu života.

Čo je to afázia? Porucha komunikácie.

Narušená komunikačná schopnosť u ľudí s NCMP nazýva afázia. Na rozdiel od detí s vývinovou poruchou ide o získanú poruchu jazykového systému. Tento názov vyplýva z toho, že pacient nemá narušenú iba samotnú reč v zmysle expresie (rozprávanie, intonácia, artikulácia, pomenovanie…), ale i porozumenie a pamäť. Spolu s afáziami sa často vyskytujú tiež poruchy čítania (alexia) a poruchy písania (agrafia). U pacienta môže dôjsť k poruche rozoznávania jednotlivých grafém, poruchy porozumenia prečítaných slov pri zachovanej schopnosti dané slovo prečítať a pod.

Pre lepšiu predstavu sa v reči pacienta často vyskytujú poruchy pomenovania, keď si nevie vybaviť správne slová, robí si kratšie či dlhšie pauzy, keďže si na ne nevie spomenúť. Reč môže byť úplne nezrozumiteľná pre komunikačného partnera. Jav, keď pacient namiesto toho, aby pomenoval predmet, použije jeho opis, sa nazýva cirkumlokúcia. Pacient taktiež môže prehadzovať hlásky v slove alebo ich vynechať. Typické je i zamieňanie slov z jednej semantickej skupiny – napr. namiesto šálka povie pacient pohár, alebo chce povedať poduška, ale povie vankúš, namiesto pes povie vlk atď.

Medzi ťažšie poruchy reči patria stereotýpie, čo znamená opakovanie slabík, fráz alebo celých slov, alebo perseverácie – opakovanie tej istej odpovede aj po zmene otázky. Napríklad na otázku „aký je dnes deň“ pacient odpovie správne „pondelok“. Na ďalšiu otázku „kam pôjdete na dovolenku“ odpovie tiež „pondelok“. Mnohí pacienti si ani neuvedomujú, že ich reč obsahuje agramatizmy, telegrafickú reč, poruchy vo vetnej konštrukcii a mnoho ďalších.

Cieľom terapie pacientov s afáziou je dosiahnuť optimálnu schopnosť komunikovať. V rámci nej sa zameriavame na obnovenie jazykových deficitov v produkcii a porozumení reči ako i v ostatných modalitách, ktoré sa na reči zúčastňujú. Inak povedané, v rámci klinicko-logopedickej terapie sa spoločne s rodinnými príslušníkmi snažíme o prinavrátenie stratených funkcií, ich stabilizáciu a skorý návrat pacienta do plnohodnotného života. Práve podpora a precvičovanie si zadaných úloh v domácom prostredí, dĺžka a intenzita terapie zohrávajú dôležitú úlohu jej efektivity. Je to jeden z kľúčových faktorov dobrej prognózy.

Pri dyzartrii poklesne ústny kútik, očné viečko, nenašpúlite pery, nevyplazíte jazyk rovno.

Ďalšou poruchou reči pri zachovaných kognitívnych funkciách je dyzartria. Poznáme niekoľko typov dyzartrie, avšak všetky majú spoločného menovateľa, a to poruchu motorickej realizácie reči, ktorá vznikla poškodením nervovej sústavy a nervových dráh (zodpovedajú za produkciu reči).

Hovorená reč je zložitý jemnomotorický úkon, ktorý okrem samotnej artikulácie zahŕňa i fonáciu, koordinované dýchanie, rezonanciu či prozódiu. Pri narušení týchto subsystémov reči táto potom akusticky znie, ako keby pacient rozprával s horúcim zemiakom v ústach, jeho reč môže mať nosové zafarbenie, tempo reči je veľmi zrýchlené, čím sa stáva ťažšie zrozumiteľnou. Častým javom je postihnutie tvárového nervu s dopadom na mimiku a pohyblivosť jazyka. Pacient má poklesnutý ústny kútik, očné viečko, jazyk nedokáže rovno vyplaziť, nevie našpúliť pery a iné. V dôsledku týchto symptómov mnohým pacientom vypadáva potrava či tekutina z úst, necítia si zvyšky potravy na perách, čo negatívne vplýva i na ich psychiku. Terapia u týchto pacientov je odlišná od tých s afáziou a je zameraná na postihnuté oblasti.

Vážnou komplikáciou u ľudí po NCMP bez ohľadu na to, či majú afáziu alebo dyzartriu, je porucha prehĺtania – dysfágia. Prehĺtanie je komplexný a dobre koordinovaný proces, na ktorom sa zúčastňuje 50 svalov a hlavové nervy. Práve niektoré z nich sú pri NCMP zvyčajne porušené. Následky súvisia so spracovaním a posunom potravy z úst až do žalúdka (žuvanie, hryzenie, vytekanie slín z úst, prehĺtanie na viackrát, po prehltnutí dráždenie na kašeľ a iné).

Vážny, život ohrozujúci stav predstavuje tzv. aspiračná pneumónia. Často vzniká po opakovanej aspirácii (zabiehaní) potravy do dýchacích ciest (pod úroveň hlasiviek). Zaujímavé na nej je, že nie vždy pacient zakašle, dokonca ani necíti, že mu potrava „zabieha“. Preto je dôležitá diagnostika a následná adekvátna terapia zameraná na tréning prehĺtania, nácvik rôznych manévrov a techník, ktoré pomôžu pacientovi prinavrátiť schopnosť bezpečne prehĺtať.

Prognóza závisí od mnohých faktorov. Ako som už spomenula, najmä od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgového tkaniva, od zdravotného stavu pacienta, skorej diagnostiky a následnej terapii a v neposlednom rade na motivácii a psychickej sile samotného pacienta.

Cesta k uzdraveniu a prinavráteniu stratených funkcií je dlhá a neraz náročná, avšak mozog si zachováva schopnosť funkčnej reorganizácie po celý život, je plastický, pružný a dokáže sa s pomocou prispôsobiť zmenám (v akomkoľvek veku). A ako sa hovorí, na konci každého tunela je svetlo – tým je aj nádej a viera na uzdravenie.