Jozef Cabala miloval život vo všetkých podobách
Ešte nedávno nám telefonoval s prosbou, či by sme ho nemohli prihlásiť na kasting do súťažnej šou Česko Slovensko má talent. A toť sme ho zdravili, keď šliapal na bicykli do osady Lomec, kde mal svoju milovanú záhradu. Počas letnej kúpeľnej sezóny kráčal v sprievode preoblečený za arabského šejka a na Mikuláša dofrčal na dvojkolesovom tátoši do Vily Julianna rozdávať balíčky v mikulášskom šate. Už ho nestretneme. Jozef Cabala z Piešťan svoju neúnavnú životnú púť ukončil 28. októbra 2022. Ešte stihol 83. narodeniny a o pár dní nato sa vybral na najdlhšiu púť – za svojou manželkou.
V stredu 2. novembra sa s ním rozlúčili jeho najmilší, priatelia a verejnosť. Nechýbala muzika. Veď Jožko bol vždy veselý a svoju energiu rozdával plným priehrštím. Keď sa s ním všetci lúčili, nechýbali slzy, ale aj úsmevy pri spomienkach na pekná chvíle prežité v jeho prítomnosti.
Záhradkár Jozef Cabala mal záľubu nielen v pestovaní netradičných plodín, ale aj v speve a prezentovaní sa na verejnosti. Aj narodeninová torta, ktorú dostal k osemdesiatke, bola v tvare harmoniky, pretože práve heligónku si kúpil už po sedemdesiatke a na nej sa začal učiť ako zrejme najzrelší žiak Základnej umeleckej školy v Piešťanoch. „Mám ju doma a teším sa z nej. Naučil som sa na nej aj zopár pesničiek,“ spomínal kedysi J. Cabala.
Pamätná je jeho fotografia so „ženami z háremu“ – s piešťanskými orientálnymi tanečnicami, s ktorými istý čas rokmi vystupoval nielen v kúpeľoch, ale i v meste. A keďže nič tak nepoteší muža ako pohľad na pekné ženy, aj J. Cabala sa úprimne tešil na ich prítomnosť i tance.
Ako záhradkár bol známy tým, že si v záhrade, ktorú má nad obcou Banka a kam ešte donedávna chodieval z piešťanského Juhu na motocykli a neskôr na elektrobicykli, sadil iba netradičné sadeničky a semienka. Záhrada dáva jeho životu zmysel. V zmesi cudzokrajných rastlín sa nachádza banánovník, mišpula, jahodový strom, čokoládovník, arónia i muchovník.
„Mám stále veľkú pasiu, keď niečo objednám, zasadím a stromček mi zarodí. Neviem sa dočkať plodov dvoch indiánskych banánovníkov a teším sa z úrody čokoládovníka Zanzibar. Božské ovocie Diospyros, ktoré sa mi už riadne rozrástlo, býva ešte na jeseň zelené, dozrieva až v zime. ‚Jabĺčka‘ budú zrelé pred Vianocami,“ skonštatoval kedysi pre Piešťanský týždeň.
V jeho záhradke aj tento rok zakvitla žltá ruža pomenovaná po Jiřine Bohdalovej. „Aj si kvitne ako ‚Bohdalka‘,“ smial sa. Sadeničky a semienka si objednával v katalógoch alebo si ich kupoval vo Veselom. Piešťanský Mičurin už nevrážal toľko peňazí do nových rastlín ako kedysi, na novoty míňal asi 130 eur ročne.
V kine Fontána vystupovával J. Cabala každý rok. Diváci napríklad v roku 2013 tlieskali jeho vystúpeniu, na ktoré si vzal čierny kovbojský klobúk, keď spustil: „…lebo takých chlapcov viacej nemajú…“ O rok prezentoval vlastnú verziu Ave Maria, na ďalší si nacvičil taliansku kantilénu. Potom stavil na tradičnú Dedinku v údolí a v jeho repertoári bola i pieseň, ktorá pripomínala vojenčinu, mala názov Když vojáci jdou.
Aj Jožko odišiel. Na jeho parte bolo napísané: „Opustil nás náš milovaný otec, dedko, pradedko, brat, švagor, svokor, svat, krstný otec a ujo.“ A my dodávame, nás opustil večne mladý srdcom i dušou, nezabudnuteľný čitateľ Piešťanského týždňa, ktorý svojím životom a skutkami plnil stránky našich novín.
Odpočívaj v pokoji, Jožko! A vedz, že vylúpané orechy, čo si nám nosieval pred Vianocami, nám budú pripomínať nielen tvoju štedrosť, ale aj krásu ľudskosti obohatenej nezhasínajúcou túžbou žiť plnohodnotne a s láskou. Myslíme si, že toto sa ti naozaj bravúrne darilo.
Smútiacej rodine, o ktorej rád s pýchou a láskou rozprával, vyslovujeme v mene redakcie úprimnú sústrasť!
Viera Dusíková
