Ján Pastorek sa na nás díva zhora
Keď som išla na Deň zdravia, vedela som, že v rohu foyeru kina Fontána stretnem Jána Pastoreka aj s jeho členkami charity nevidiacich a slabozrakých. Stretávala som ho nielen tam. Kúsok od zimného štadióna na Hlbokej ulici pri priechode pre chodcov vždy na jeseň sedel pri stolíku, kde zapisoval všetky autá, ktoré zastavili či nezastavili figurantovi, čo mával idúcim autám bielou palicou. Chodil hore-dole celé dopoludnie a trpezlivý Pastorek písal plusy či mínusy, alebo len čiarky šoférom.
Ján Pastorek vždy v tieto jesenné dni sedával pri zimnom štadióne a zapisoval vodičov čo zastavili nevidiacemu na priechode , ktorý mával s bielou paličkou. (Autor: Viera Dusíková)
Stretávala som ho aj na otvorení letnej kúpeľnej sezóny, kam chodieval so svojou manželkou. Vídala som ho pri Ružovom mlyne, keď šiel od Hurbanky, kde sídlila „jeho“ charita. Mal tam všelijaké lupy, aj počítačové, pomôcky pre slabozrakých od výmyslu sveta. Tam organizoval stretnutia i školenia. On nebol iba šéfom, bol dušou tejto charity. Zháňal a s úctou a vďakou prijímal sponzorské dary od lionistov aj iných organizácií, budoval, zveľaďoval, motivoval. Vždy sa pri mne zastavil, keď som ho okríkla z druhej strany cesty, prehodil pár vtipných viet a kráčal ďalej. Silný vo viere, slabý v zraku. Jeho krok sa navždy zastavil, už ho nestretnem. A verím, že sa na nás všetkých díva zhora. Zbohom, Janko Pastorek!
Zomrel si 12. októbra 2022 vo veku 71 rokov a nielen Tvoja manželka, ktorá ťa nadovšetko milovala a široká rodina za Tebou smúti. Odpočívaj v pokoji. Ostávaš navždy v našich srdciach! Posledná rozlúčka sa uskutoční v cintoríne na Bratislavskej ceste dňa 18. októbra 2022.
S úctou sa za redakciu Piešťanského týždňa lúči Viera Dusíková
