Zreštaurovali sediacu Pannu Máriu zo zbierky K. Duffeka

Socha zobrazuje sediacu Pannu Máriu v zvonovitom plášti lemovanom čipkou a odevom, horizontálne zdobeným reťazami so zavesenými škapuliarmi, srdcami a poloblúkovým radom perál. Bohatú výzdobu devocionáliami umiestnenými na zlatých retiazkach má Panna Mária na krku. Rúcho Panny Márie je hnedé, resp. hnedočervené. Plášť siahajúci od hlavy až po zem je modrý, na prednom okraji je naznačená bledá postriebrená čipka.

Telo Krista má položené v miernej diagonále na kolenách. Kristus má pravú ruku voľne zvesenú, ľavú má položenú na bedrovom rúšku a Panna Mária mu ju pridržiava ľavou rukou. ktorej na kolenách leží mŕtve telo Ježiša Krista. Obe postavy – Panna Mária i Ježiš Kristus majú na hlave barokové korunky.

Táto drevená plastika pochádza zo zbierky sakrálnych plastík piešťanského zberateľa Kornela Duffeka, ktorú piešťanskému múzeu darovala manželka zberateľa Sylvia Duffeková.

Reštaurátorským výskumom zistili, že drevná hmota bola vo veľmi zlom stave – poškodená drevokazným hmyzom v oblasti dolnej časti rúcha Panny Márie. Táto časť rúcha bola v minulosti vytmelená a farebne nevhodne pretretá. Mimoriadne deštruovaná drevokazným hmyzom bola aj horná časť piety – v oblasti pliec Panny Márie. Nevhodne bola reštaurovaná a sekundárnymi farebnými úpravami pozmenená tvár Panny Márie, lokálne tmelenia boli zistené aj na korunkách postáv, leme plášťa Panny Márie a ďalších miestach (napr. na pravej ruke Ježiša Krista, na dolnej časti pravej končatiny Ježiša Krista).

Sekundárne premaľby vo veľkom rozsahu pozmenili pôvodný farebný výraz plastiky. Cieľom reštaurovania teda bolo odstrániť poškodenia v maximálnej možnej miere, eliminovať drevokazný hmyz a odstrániť rušivé sekundárne premaľby, poškodenia a sekundárne zásahy, vrátane zásahov spôsobeným neodborným „reštaurovaním“ plastiky v minulosti.

Povrch celej sochy bol pokrytý hrubou vrstvou stmavnutých premalieb a lakov. Pod posledným hnedočerveným náterom sa nachádzali staršie vrstvy polychrómie výraznej farebnosti (na odeve: modrý plášť zelená, neskôr červená tunika). Originálna prvá vrstva bola celá poškodená – sčernalá a zuhoľnatená. Sondážou sa potvrdilo, že nejde o zoxidované striebrenie, ale o stlenie farby od silného požiaru. Pred aplikáciou druhej farebnej vrstvy bola pôvodná vrstva navyše poškodená odstraňovaním a mechanickým obrusovaním. Aj preto sa originál zachoval len sporadicky – v hĺbkach odevu a inkarnátu.

Zvolený bol postup reštaurovania do umelecko-historickej podoby druhej farebnej vrstvy – premaľby. Postup bol určený technickým stavom silne poškodeného a zhoreného originálu, vydarenou farebnosťou druhej vrstvy v porovnaní s novšou farebnosťou (vrstvy č. 3 – 6).

Reštaurovanie originálu nebolo možné – na jeho prezentáciu by bola potrebná mimoriadne rozsiahla rekonštrukcia farebnej úpravy. Po základnej stabilizácii a podlepení uvoľnenej polychrómie tak pristúpili k odstráneniu sekundárnych premalieb (č. 3 až 6) a lakov. Pre porovnanie budúcej reštaurovanej farebnej vrstvy č. 2 a súčasného výrazu pamiatky bolo aplikované aj polovičné čistenie.

Odstránené boli sekundárne neodborné dorábky a rekonštrukcie zhorených partií a drevotmely. Bola stabilizovaná drevná hmota. Po vyschnutí petrifikačnej látky boli jednotlivé uvoľnené (rozpadnuté) časti podstavca, rúk znovu zlepené. V hmote dreva bola vyrezaná korunka Panny Márie, spodné chýbajúce partie sochy, reverzibilným drevotmelom doplnené hmoty prstov pravej ruky Krista, prsty na nohách, nosy. Po uvedených úpravách bola realizovaná farebná retuš za pomoci temperových a akvarelových farieb.

Na záver povrch sochy upravili tvrdeným včelím voskom. Zreštaurovaná socha bola znovu upevnená na drevený dubový podstavec. Po reštaurovaní plastiku opäť vystavili v stálej expozícii sakrálnych plastík.

Vladimír Krupa