Stretnutie bratrancov rodu Struhárik
Nebýva zvykom, že sa bratranci a sesternice zídu len tak pre radosť z podnetu jedného z bratrancov, ktorý si povie: „Nebudeme sa stretávať už len na pohreboch. Zabavme sa, kým sme tu pri sile a živote!“ A tak Ján Struhárik oslovil svoje sesternice a bratrancov, s ktorými prežil čarovné detstvo v obci Modrovka, a navrhol im spoločenskú udalosť – prvú stretávku vnukov a vnučiek Jána a Kataríny Struhárikovcov, ktorí už desiatky rokov spia svoj večný sen na miestnom cintoríne. Pochované sú tam aj ich deti a ich životné lásky, ba, žiaľ, už aj ich vnúčatá a ostatná rodina. Kráčate cintorínom a rad zaradom môžete zapaľovať kahančeky, spomínať a modliť sa Otčenáš.
Stretnutie bratrancov a sesterníc zorganizoval v kultúrnom dome v Modrovke Ján Struhárik najmladší (vľavo). (Autor: MD)
Ale keďže stretnutie, ktoré sa konalo v sobotu 27. augusta, sa malo niesť v znamení radosti, smiechu, pozitívnych myšlienok a spomienok, vážny bol iba jeho začiatok, keď si minútou ticha pripomenuli Struhárikovci svojich drahých zosnulých – Annu Čuvalovú, rod. Struhárikovú, s manželom Michalom, dcéru Elenu Špalekovú a syna Ivana Čuvalu, Michala Struhárika s manželkou Annou, rodenou Malou, ich dcéru Elenu Strakotovú, Jána Struhárika, Pavla Stuhárika s manželkou Zuzanou, rodenou Noskovou, ich zaťa Dušana Ševčíka, Vieru Peťkovskú, rodenú Struhárikovú, s manželom Jánom, Štefana Struhárika s manželkou Zuzanou, rodenou Krajčíkovou. Z generácie ich otcov a mám bola pri slávnostne vyzdobenom stole v kultúrnom dome už len manželka Jána Struhárika, Emília, rodená Pavlusová.
Aj keď to spočiatku vyzeralo, že sa zíde len hŕstka, napokon sa stoličky naplnili. A tiež taniere chutného guláša, ktorý uvaril Miroslav Struhárik za asistencie svojho bratranca Ivana Struhárika. O histórii rodu, ktorý siaha do minulého tisícročia, porozprávala Janka Okrucká, rodená Struháriková, obecná kronikárka. Nezabudla priniesť nielen fotografie domu či prastarého otca Štefana Struhárika, ktorý bol narukovaný v prvej svetovej vojne a vzal si za manželku Katarínu, rodenú Potočkovú, ale oboznámila celú rodinu aj s ďalšími rodinnými väzbami a udalosťami.
A keďže to v kultúrnom dome v Modrovke vyzeralo ako na malej svadbe, prišli aj partneri, ba nazreli sem i zvedavé deti či vnúčatá, núdza nebola ani o domáce koláče, zákusky, torty či slané dobroty k čapovanému pivu, domácej slivovici či mandľovici, červenému vínu a tiež nealko nápojom. Na dobrej oslave sa nielen konzumuje, ale aj spieva. Ruka bola hore! A keďže predchodcovia Struhárikovcov majú svoj pôvod v obci Lubina a všetci tam radi spievali, aj bratranci i sesternice spustili z plných pľúc staré, pre niektorých zabudnuté piesne.
Keďže stretávka sa konala v predvečer 78. výročia Slovenského národného povstania, uctili si aj hrdinov nášho národa a ďalších Slovanov, ktorí položili životy za našu slobodu partizánskou hymnou: „Tichá noc, tmavá noc, krásna je. Na horách partizán bojuje. Mesiačik, ten celú noc nejde spať, s partizánom musí stráž držať. Keď vyjde partizán von z hory, srdce mu bojove zahorí. Slováci, poďte všetci do boja, vlasť naša slovenská nás volá! Národ náš slovenský, nie si sám. Na horách stráž drží partizán. Tam bojujú Česi a Slováci, bratia Rusi, Srbi, Poliaci.“
Viera Dusíková
