Nazreli sme do „humna výskumáku“, majú tam aj indický ženšen
Na výstave genetických zdrojov rastlín vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch bolo v utorok 26. júla možné nielen obdivovať slnkom nádherne sfarbené marhule či broskyne rozmanitých odrôd, celú plejádu zdravých strukovín, ale aj známejšie či menej známe liečivky. Kto bol smädný, mohol si dať čaj z byliniek pamajoránu, medovky alebo mäty.
Vo vrecúškach boli na stolíkoch vystavené kvalitne usušené strukoviny. Zaujali nás mená fazúľ – svetlé strakaté sa volali Fabia a Viviana, tmavé ako uhoľ boli Liliana či Nigrona. Boli tu i rozmanité odrody cíceru a iných strukovín. Kto si výstavu prezrel, mal možnosť ochutnať jednohubky hummusu s olivami alebo so smaženou cibuľkou, s mrkvou a koriandrom alebo s rajčinami a bazalkou.
„Ochutnala som všetky druhy, pretože som bola zvedavá. Najviac mi chutil ten s bazalkou a rajčinami,“ povedala nám jedna z návštevníčok výstavy, ktorá držala v ruke krehkú liečivku. „To je indická rastlina vitánia opojná. Pre svoje účinky na zdravie človeka ju volajú indický ženšen. Indovia jej hovoria ashwaganda, vyslovuje sa to ašvaganda,“ nadšene vysvetľovala Piešťanka.
Priesadu tejto rastliny rozdávala záujemcom pracovníčka Génovej banky Slovenskej republiky, doktorka Iveta Čičová. Na jej odborný výklad na pokusných políčkach výskumného ústavu čakali nielen študenti a majsterky záhradníckej školy z Piešťan i Rakovíc, ale aj odborná verejnosť. V exteriéri pri záhonoch s liečivkami ju obkolesili záhradkári i pestovatelia. Reč sa zvrtla aj na škodcov rastlín a boj proti chorobám, na pretras prišli invazívne druhy.
V ten deň ste mohli nazrieť do „humna výskumáku“. Pretože výskumná činnosť ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch je prioritne orientovaná na obilniny, olejniny, vinič hroznorodý či energetické plodiny, liečivé a aromatické rastliny, poľné krmoviny, strukoviny a niektoré špeciálne plodiny, ak mal ktosi z verejnosti záujem o niektorú z oblastí, bolo možné sa odborníkov na všeličo opýtať. Diskusiám nad záhonmi s rastlinkami sa medze nekládli.
Vonku spŕchlo a vzduch sa na pár hodín osviežil dažďom. Prechádzajúc okolo sadu s marhuľami sme si zopár prezretých, sladučkých, cupnutých pod stromami pozbierali a s informáciami o rastlinnom svete nabitej akcie odchádzali s voňavou marhuľovou chuťou v ústach. A vzácnu ašvagandu, ktorej koreň lieči podobne ako koreň púpavy, sme darovali komu inému, ak nie našej dopisovateľke – bylinkárke Anne Kopáčovej. V ten deň mala meniny. Ašvagandu dostala za jej láskavé srdce pri liečení chorých i štvrtú autorskú knihu, pri ktorej zodrala počítačovú klávesnicu. Už má novú.
