Trnavský jarmok má byť len o ľudových remeslách a zábave, bez komercie
Trnava chystá zmenu koncepcie jarmoku, najväčšieho kultúrno – spoločenského podujatia v meste. Namiesto zisku, ktorý každoročne putoval do rezervného fondu, ráta nová koncepcia so stratou.
Mesto Trnava chce zásadným spôsobom zmeniť tradičný septembrový jarmok, na ktorom už podľa novej koncepcie nebude priestor pre komerčných predajcov priemyselného tovaru. Naopak, ešte viac priestoru majú dostať remeselníci a ľudová zábava. O novej koncepcii jarmoku budú mestskí poslanci rozhodovať na budúci týždeň. Predajcovia odevov, bytových doplnkov a ďalšieho tovaru dostali od riaditeľky jarmoku Zuzany Bodišovej list, že na jarmoku už s nimi neráta.
„Mesto Trnava sa rozhodlo pre návrat k pôvodným tradíciám a chce organizovať jarmok najmä ako prezentáciu tradičných ľudových remesiel, na ktorej sa zúčastnia predovšetkým ľudoví remeselníci, ktorí oživili napoly zabudnuté umenia, techniky a technológie výroby a dokážu ju návštevníkom predviesť,“ uviedla v dôvodovej správe k zmene organizačného zabezpečenia Trnavského jarmoku Marcela Šimiková u odboru komunálnych služieb Mestského úradu v Trnave. Jarmok má byť doplnený o Ľudový dvor s ľudovou hudbou, tanečným parketom a adekvátnou ponukou jedál a o Rozprávkový svet za hradbami. Naďalej sa ráta aj s organizovaním podujatia Stredovek pod hradbami, ktorý sa v ostatných rokoch stal súčasťou Trnavského jarmoku.
Mestské zastupiteľstvo v Trnave schválilo organizačné zabezpečenie Trnavského jarmoku ešte v polovici februára. Podľa tohto dokumentu sa mal v centre mesta od 8. do 11. septembra konať klasický jarmok s remeselníkmi aj komerčnými predajcami. Rozpočet jarmoku rátal s príjmami vo výške 185 900 eur, výdavkami vyše 163-tisíc eur a ziskom viac ako 22-tisíc eur. V prípade schválenia novej koncepcie bez komerčných predajcov ráta radnica so stratou 61 tisíc eur. Tržby od predajcov majú byť namiesto pôvodne očakávaných 145 tisíc eur nižšie o polovicu.
Trnavský jarmok sa v uliciach mesta koná každoročne vždy v septembri. Trvá od štvrtka do nedele a zisk z neho putuje do rezervného fondu mesta. Svoj tovar a služby na jarmoku ponúka každý rok zhruba 400 až 500 predajcov. Po roku 1989 sa jarmok stal najväčším kultúrno-spoločenským podujatím v meste. V roku 2019 Trnava zarobila na jarmoku 80-tisíc eur, bol to druhý najvyšší zisk z tohto podujatia za posledných desať rokov.
(sita)