V Očkove slávili 700. výročie prvej písomnej zmienky o obci

V Očkove, známom najmä mohylou kniežaťa z 12. storočia pred naším letopočtom a kuruckým generálom Ladislavom Očkajom, oslávili počas uplynulého víkendu výročie 700 rokov od prvej písomnej zmienky o obci. Výročie pripadlo už na minulý rok, lenže covidová pandémia ho neumožnila osláviť, a tak sa hodovalo a oslavovalo až v sobotu 11. júna 2022.

O program pri príležitosti osláv 700 rokov prvej písomnej zmienky o Očkove sa v sobotu 11. júna postarali škôlkari i miestny krojovaný spevácky zbor. (Autor: pror)

Starosta Miroslav Beňovič spolu so svojím tímom obecných poslancov pripravil na 700. výročie prvej písomnej zmienky pre miestnych i návštevy vskutku bohaté pohostenie. O úvodný program sa postaral detský zbor z miestnej škôlky, ale aj dospelácky krojovaný spevácky súbor. Po počiatočných oficialitách a príhovoroch bolo nachystané pohostenie i dobrá hudba. Nechýbal kotlíkový guláš, domáca držková či zabíjačkové špeciality. Pre najmenších bol k dispozícii skákací hrad či zadarmo podávaná cukrová vata. Starší sa potom mohli v priestoroch interiéru či exteriéru kultúrneho domu zabávať pri živej hudbe až do neskorého večera.

A sedemsto rokov obce nie je len tak hocijaké obdobie. Očkov nesie názov po svojich zakladateľoch – starobylom šľachtickom rode Očkajovcoch. Ten pôvodne nepatril medzi významné šľachtické rody pôsobiace na území Slovenska oplývajúce bohatstvom a početnými majetkami, nebol však ani neznámy. Tento rod slovenského pôvodu sa v novoveku vyšvihol až do barónskeho stavu.

V polovici 18. storočia mal okrem Nitrianskej župy majetky aj v Above, v Bratislavskej a Zemplínskej župe. V stredoveku sa však radil k drobnej šľachte, ktorej vlastníctvo sa obmedzovalo na jednu-dve dediny. Podľa prvých dokladov zo 14. storočia možno súdiť, že rodina Očkajovcov pochádzala z miestneho prostredia.

Na svoj pôvodný, sídelný majetok – Očkov nemali k dispozícii žiadnu donačnú listinu uhorských kráľov. Iba kráľ Karol im v roku 1321 vydal reštitučnú listinu, ktorou im vrátil ich dedičný a predtým z neznámych dôvodov stratený majetok Očkov.

Je škoda, že po ich prítomnosti na Slovensku nezostalo veľa pamiatok. V samotnom Očkove, ich rodovom sídle, stojí dodnes len pozostatok ich hradu v areáli očkovskej mohyly. Ich novšie sídlo – kaštieľ, ktorý stál uprostred dediny – rozobrali v minulosti miestni do základov domov a podložia cesty.

Najznámejší z rodu Očkajovcov:

Michal Laczk de Ocsko, prvý známy príslušník šľachtického rodu.

Gašpar Očkaj, vychovaný na dvore Turzovcov, vyslanec Nitrianskej stolice v Uhorskom sneme, kapitán Bratislavského hradu.

Michal Očkaj spoločne s manželkou Teréziou Révaiovou boli krstnými rodičmi Mórica Beňovského.

Ladislav Očkaj, kurucký generál, slúžil v Pálfiho jazdeckom pluku. Zúčastnil sa ťaženia Eugena Savojského, za zradu Františka II. Rákociho ho sťali v Nových Zámkoch vlastní kuruci.

Jozef Očkaj študoval na vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste, generál. Vyznamenal sa v sedemročnej vojne s Turkami.

Anton Očkaj študoval na univerzitách v Košiciach a Pešti, získal doktorát z teológie. Bol kanonik v Oradei, titulárny báčsky biskup, košický biskup.

František Očkaj žil v Očkove a neskôr v Šoporni. Stal sa z neho prírodovedec a numizmatik. Františkom línia Očkaiovcov vymrela (1851).

316 Shares

Najnovšie správy

Dňa 15 augusta 2022 pred 12-tou hodinou bol na linku tiesňového volania ohlásený požiar rodinného domu vo Vrbovom. Po vykonanom…
  • 16.08.2022, 07:58
  • Spravodajstvo / Región
streda, 17. augusta 2022
Meniny má Milica, zajtra Elena, Helena