Poľovníci v Drahovciach oslavujú 100 rokov
Drahovskí poľovníci oslávia 20. mája 2022 sto rokov svojej existencie. V minulosti boli polia drahovských roľníkov rozdrobené a v susedstve sa nachádzali veľké lány statkárov Fuksovcov, Dolné a Horné Voderady. Tam mali aj 23 hektárov lesa, v ktorom bola i studňa na napájanie zveri, jej tvorcom bol Pavol Melicher. V susedstve bol tiež statok Jozefov dvor (Drahovský majer).
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2022/05/polovnici_20-768x512.jpg)
Statkári počas zimných mesiacov prikrmovali zver, ktorej bolo pomerne veľa. Keď na jar obsiali pozemky, zver sa na nich zdržiavala málo, nakoľko im nechutila stále tá istá strava. V susedstve boli polia rozdrobené na menšie parcely. Boli to polia drahovských maloroľníkov, na ktoré sa táto zver najmä vo večerných hodinách presúvala a narobila veľké škody. Roľníci sa sťažovali, no k náprave neprišlo, a tak sa rozhodli vyriešiť to po svojom. Zver sa snažili chytiť pomocou nastavených slúk z drôtov, ôk alebo vykopali záchytné jamy. O tomto sa dozvedela polícia, ktorá roľníkom udelia vysoké pokuty.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2022/05/polovnici-Michal-Marko.jpg)
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2022/05/polovnici-Peter-Marko.jpg)
V roku 1915 roľníci vymysleli na ochranu svojej pôdy „scínok“. Bol to 70 centimetrov dlhý kolík, ktorý mal na konci kováčsku mufnu s dĺžkou 10 centimetrov a hrúbkou centimeter. Keď zbadali zajaca, vrhli scínok vo výške asi 20 centimetrov od zeme a ten následkom rotácie zajaca zachytil a usmrtil. Na tento spôsob ochrany pôdy im prišli policajti a znova pokutovali jeho užívateľov.
Bratia Markovci sa preto v roku 1920 rozhodli prenajať od urbariátu 200 hektárov pôdy, aby splnili požiadavky na založenie poľovného združenia. To sa 20. mája 1922 Petrovi, narodenému v roku 1901, ktorý sa stal predsedom združenia, a jeho bratovi Michalovi, narodenému v roku 1902, podarilo. Za člena pribrali aj ich švagra Jána Rapavého, Jána Manáka, Teofila Rusnáka (blchec) a Filipa Lajchu (zvarák). V roku 1936 za člena prijali i drahovského rodáka JUDr. Gašpara Lajchu, ktorý bol veliteľom mestskej polície v Bratislave.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2022/05/polovnici-Ján-Manák.jpg)
Poplatok za drahovský revír bol 5000 Kčs, pri ďalšej licitácii revírov v Piešťanoch vybrali za svojho zástupcu JUDr. Lajchu. Večer, keď čakali u „manáčky“, sa v hosťovskej izbe zjavil Lajcha, na čo všetci jednohlasne reagovali: „Čos vybavels?“ On odpovedal: „Vybavil za 4450, ale revír je môj, a preto vás vyzývam, aby ste mi odovzdali pušky, ktoré som zaplatil.“ Pušky ponechal iba hájnikom Jánovi Manákovi, Jozefovi Šerienikovi a Jozefovi Rusnákovi (cukráš). Lajcha si na poľovačky pozýval vyššiu vrstvu z Bratislavy a vojenských dôstojníkov z Trenčína. Drahovskí poľovníci robili honcov a nosili zver. Revír využíval Lajcha v rokoch 1937-1946, keď začalo ľudové poľovníctvo, stará garnitúra ožila a pribrala nových členov, celkovo ich bolo 18.
Poľovné združenie PVOD Drahovce má momentálne revír na 1608 hektároch, tvorí ho 17 členov a predsedníčkou je Michaela Adámeková, ktorá má hospodársku pôdu v prenájme. Najstarším členom je 88-ročný Emil Matušík, ktorý je poľovníkom viac ako 50 rokov.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2022/05/polovnici-Vendel-Sedlacek_2022.jpg)
Materiál upravil čestný člen poľovného združenia Vendel Sedláčik, ktorý bol 30 rokov kultúrny referent. Založil album, do ktorého nafotil 402 fotografií. Tento rok 25. septembra sa dožíva 90 rokov.