Múzeum predstavilo svoje nové knihy

Storočie piešťanských infanteristov

Kornel Duffek popísal v knihe Storočie piešťanských infanteristov dnes už málo známy a takmer zabudnutý spôsob prepravy pacientov z kúpeľov a do kúpeľov. V Piešťanoch sa toto označenie používalo približne od prvej tretiny 19. storočia pre ľudí, ktorí ťahali a tlačili dvojkolesový krytý vozík, prevážajúci kúpeľných hostí na liečebné procedúry z hotelov a iných ubytovacích zariadení do termálnych kúpeľov a späť.

História piešťanských infanteristov nebola doteraz podrobnejšie spracovaná, zmienky v dobovej literatúre nie sú veľmi rozsiahle, a tak autor robil výskum aj priamo v teréne – medzi pamätníkmi, ktorých ešte zachytil a poskytli mu mnohé cenné informácie. Ďalšie informácie k tejto téme mu poskytli staré rytiny, historické fotografie, pohľadnice a suveníry zachované v zbierkach Balneologického múzea I. Wintera i v zbierkach súkromných zberateľov, ktoré ukazujú, že infanteristické vozíky viac ako jedno storočie nerozlučne patrili ku koloritu kúpeľného mesta a dodávali mu neopakovateľnú atmosféru.

Kniha má 18 kapitol. Po dvoch úvodných kapitolkách čitateľov do dobových súvislostí 19. storočia uvedie kapitola Historické súvislosti. S rozvojom piešťanských kúpeľov a rastom počtu pacientov bolo potrebné riešiť aj otázku ich dopravy na procedúry a z procedúr. Ďalšie kapitoly sú zamerané na históriu infanteristov v časoch ich najväčšieho uplatnenia a rozvoja, pôsobením v podmienkach rozvoja kúpeľov Piešťany a aj postupným úpadkom tohto neobvyklého zamestnania a spôsobu dopravy v dôsledku meniacich sa spoločenských podmienok i rozvoja automobilizmu a hromadnej dopravy.

Záverečné časti knihy oboznamujú čitateľov s históriou infanteristov a ich vozíkov na základe spracovania informácií o nich v dobových médiách, zobrazeniach na grafikách, obrazoch, historických pohľadniciach, fotografiách, z osobných spomienok i vnímania tohto fenoménu a jeho zobrazovania na suveníroch i v umeleckom remesle.

Publikácia je v slovenskom a anglickom jazyku.

Stavitelia Piešťan

Autorom knihy Stavitelia Piešťan je architekt Ľubomír Mrňa, ktorý sa venoval nielen vlastnej architektonickej tvorbe, ale aj dejinám architektúry na Slovensku i v Piešťanoch, kde žije.

Ľubomír Mrňa je autorom mnohých odborných i populárno-náučných článkov a štúdií. Pôvodný rovnomenný seriál Stavitelia Piešťan, ktorý vychádzal v periodiku Piešťanský týždeň a vzbudil mocnú čitateľskú odozvu, spracoval do knižnej podoby. V porovnaní s novinovým seriálom pribudli medailóny o niektorých osobnostiach, nové informácie a obrazové materiály. Knižné vydanie mapuje životné osudy a tvorbu už nežijúcich staviteľov a architektov pre Piešťany v období historických i politických zmien od konca 19. do druhej polovice 20. storočia.

Podobu Piešťan ovplyvnili najmä secesia, funkcionalizmus a výstavba v období socializmu, ktorý predstavoval z historického hľadiska nedlhé obdobie rokov 1948-1989. Možno konštatovať, že v tomto období v Piešťanoch vzniklo veľké množstvo významných a dominantných stavieb. Dôkazom ich kvality a významu je i skutočnosť, že mnohé sú dnes národnými kultúrnymi pamiatkami.

Po úvodných kapitolách nasleduje ťažisková časť publikácie – medailóny 51 architektov a staviteľov. Každý predstavuje samostatnú kapitolu a len výnimočne sú v nej začlenené medailóny dvoch architektov či staviteľov. Je to z dôvodu úzkej či voľnejšej spolupráce v ich profesijnom pôsobení. Od medailónu významného maďarského architekta Ignáca Álpára (1855-1928) publikácia uvádza osobnosti až po nemenej významného architekta Ferdinanda Milučkého (1929-2019), tvorcu jednej z najpôsobivejších piešťanských stavieb – Domu umenia.

Text dopĺňa 271 fotografií, kresieb, plánov a dokumentov.

Kostol sv. Gála

Ťažiskovou časťou publikácie je spracovanie a interpretácia priebehu a výsledkov archeologického výskumu, ktorý v Kostole sv. Gála, v národnej kultúrnej pamiatke, realizovalo v roku 2010 Balneologické múzeum. Autormi tejto časti sú Marián Klčo a Vladimír Krupa. V úvodnej kapitole je spracovaná história kostola vo vzťahu k histórii pôvodne samostatnej obce Stráže (dnes je súčasťou obce Krakovany) i dejinám regiónu.

Ďalšia kapitola oboznamuje čitateľov s archeologickým výskumom v interiéri a exteriéri kostola. Po opise priebehu výskumu, jednotlivých sond, hrobov a nálezových situácií nasleduje charakteristika pohrebného rítu, výsledky výskumu v sakristii a objavenej kostnici. V časti s názvom Nálezy a ich vyhodnotenie je charakteristika, rozbory, analógie a datovanie jednotlivých typov nálezov, častí rakiev i nálezov súvisiacich so samotnou stavbou.

Po záverečnom súhrne je zaradená farebná príloha fotografií z výskumu, polohopis sond, plány jednotlivých sond, profily s hrobmi a tabuľky s kresbami výberu nálezov z výskumu. Ďalšie kapitoly spracovali odborníci v rámci interdisciplinárnej spolupráce pri vyhodnotení nálezov a spracovaní výsledkov výskumu.

Výsledky geofyzikálneho výskumu publikoval v samostatnej kapitole Ján Tirpák. Antropologické zhodnotenie kostrových pozostatkov piatich jedincov, ktoré boli poskytnuté na analýzu v samostatnej kapitole Osteologická analýza jedincov z lokality Krakovany-Stráže, Kostol sv. Gála, spracoval Branislav Kolena.

Časť náhrobkov, ktoré boli len voľne uložené na dvoch miestach v areáli cintorína, bola v rokoch 2010-2013 odvezená na skládku odpadu. Z nich sa podarilo zachrániť len časť a aj to poškodené necitlivým zaobchádzaním. Dva sa podarilo získať do zbierok Balneologického múzea a zreštaurovať. V tejto kapitole je začlenený i plán rozloženia náhrobkov a obrazová príloha tvorená fotografiami jednotlivých náhrobkov.

Archeologická topografia

Archeologická topografia Trnavskej pahorkatiny a Dolnovážskej nivy v období praveku vznikla ako diplomová práca autora Miroslava Sedláka. Po úvodnej časti nasleduje kapitola charakterizujúca záujmovú oblasť Geografická a geomorfologická charakteristika územia. So stavom archeologických výskumov a poznania danej oblasti sa čitatelia oboznámia v kapitole Dejiny bádania na Trnavskej pahorkatine a Dolnovážskej nive. Za ňou nasledujú kapitoly predstavujúce jednotlivé obdobia praveku na základe súčasného poznania a výsledkov a zistení archeologických výskumov. Obdobia praveku sú delené na jednotlivé časové obdobia a od neolitu sú členené na jednotlivé praveké kultúry skupiny či horizonty.

Druhú časť práce tvorí prehľadný katalóg všetkých pravekých lokalít z Trnavskej pahorkatiny a Dolnovážskej nivy. Ide o rozsiahlu oblasť, ktorá zasahuje do Bratislavského, Trnavského a Trenčianskeho kraja. Túto časť tvoria tabuľky zmien názvov obcí alebo polôh, katalóg lokalít a na záver sú zaradené mapy a obrazová príloha.