V kúpeľoch osadili po 53 rokoch pamätnú tabuľu tragicky zahynutým pracovníkom Thermie

V šesťstotrojke zhoreli zaživa

Spolu s iniciátorom pamätnej tabule, synom zahynutého vodiča služobnej šesťstotrojky Michalom Vercholom, pietnu tabuľu odkryl generálny riaditeľ kúpeľov. Príbuzní, ale aj dávni priatelia sa poklonili pamiatke svojich milých a položili kytice na pietne miesto. Ani po dlhých rokoch ich smútok za otcom, mamou, svokrom, strýkom či bratom nevyprchal. Slová viazli v hrdle, v očiach sa zračili slzy.

„Prežila som krásne chvíle detstva s rodičmi a strata otca je pre mňa trauma na celý život,“ prehĺtala slzy dcéra riaditeľa Thermie, Silvia Šišková, rodená Husková, ktorá sem prišla v sprievode svojho manžela. Podobne bola na tom aj dcéra vodiča Stanislava Klimešová, rodená Vercholová, ktorej po otcovi ostali len krásne spomienky a jeho meno.

Jej brat Michal Verchola bol tiež dojatý: „Ja si na otca spomínam skoro každý deň, hlavne keď som tu na Kúpeľnom ostrove. My sme tu deväť rokov bývali. A keď otec zomrel, za mesiac sme sa odtiaľto sťahovali. Mám veľmi krásne spomienky na detstvo prežité na Kúpeľnom ostrove. Bývali sme v byte nad garážami pri kúpalisku Eva, je to tu už zbúrané. Vtedy ešte pávy chodili po parku voľne, bol tu aj jeleň Mišo, po ňom mám meno. Bohužiaľ, niektorí obyvatelia, ktorí tu spolu s nami bývali, ako Lešickí, Pavlíkovci, Mitošinkovci, Babčovci, Kutinovci či Laco Bačík, ktorý žije v Nemecku, neprišli, ale nechali odkaz.“

Na pietnej spomienke nechýbal jediný syn tragicky zahynutej Emílie Mrvovej, Ivan Mrva: „Bol som malý chlapec, mal som len deväť rokov. Prišiel som o mamu, ktorá vtedy pracovala na propagačnom oddelení Thermie. Vychoval ma otec.“

So svojím synom Milanom sa prišla pamiatke svojho brata pokloniť aj Vercholova sestra, Jiřina Hrušková, žijúca v moravskej obci Bystřička. Bola tu i suseda Valéria Kičinová či priateľka Vercholovcov, Kamila Nedelková.

Päť truhiel viezol na korbe nákladiaka

Pokloniť sa pamiatke tragicky zahynutých pracovníkov kúpeľov prišiel aj bývalý vodič Ľudovít Bartovic z Piešťan: „Vyučil som sa u štátnych kúpeľoch a tu som aj 23 rokov robil šoféra. A ja som ich musel odviezť. Nikto to nechcel, ja som bol najmladší. Na nákladiaku Robur dali dole korbu, bolo tam päť truhiel. Poznal som ich všetkých, bol to môj najťažší náklad.“

V piešťanskej šesťstotrojke v ten smutný októbrový deň roku 1969 na mieste po čelnej zrážke dvoch šesťstotrojok pri Jure pri Bratislave zhorela komplet celá päťčlenná piešťanská posádka. Osadenie pamätnej tabule inicioval syn vodiča šesťstotrojky Michal Verchola. Sú na nej mená štyroch piešťanských obetí. V osudnej šesťstotrojke vtedy zahynuli 48-ročný vedúci liečebného domu Thermia Ing. Alexander Huska, otec jedného dieťaťa, 47-ročná pracovníčka propagačného oddelenia Thermie, Emília Mrvová, 48-ročný Ing. Milan Kristián, vedúci oddelenia PAM riaditeľstva Štátnych kúpeľov Piešťany, ktorý mal dve deti, a vodič šesťstotrojky, 38-ročný Stanislav Verchola, otec troch detí. V piešťanskom aute sedel ešte niekdajší dekan Zootechnickej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, 47-ročný prof. Dr. Ondrej Červený. Posádka sa vracala zo služobnej cesty z Bratislavy, kde vybavovala potrebné náležitosti na ministerstve zdravotníctva.

Ako došlo k tragédii

Hneď na druhý deň o najtragickejšej nehode tých čias písali československé denníky. Fotky havarovaných zhorených áut plnili titulné strany. Verejná bezpečnosť skúmala príčiny nehody. Ako sa to celé stalo popisoval jeden z denníkov takto: „Tatra 603, ŠPZ BaB 02-65, šla od Jura do Bratislavy. V mierne pravotočivej zákrute sa zrazila s protiidúcou Tatrou 603, ŠPZ TT 51-52. Pri prudkej zrážke vybuchli benzínové nádrže, autá začali horieť. Päť ľudí v piešťanskej šesťstotrojke a jeden z bratislavskej na mieste zahynuli.

Verejná bezpečnosť si s týmto prípadom dala naozaj prácu a zistila zaujímavé skutočnosti. Bratislavskú šesťstotrojku neviedol, ako sa na začiatku myslelo, jej právoplatný vodič Pavol Nečas, ale jeho ‚kmotor‘ Jozef Varga, s ktorým bol v Pezinku. Zrejme mu auto ‚požičal‘. Jozef Varga viedol toto auto v podnapitom stave, v krvi mu zistili 0,57 promile alkoholu. Nehoda sa stala tak, že Jozef Varga v neprimeranej rýchlosti (okolo 120 km/h) vošiel do spomenutej neprehľadnej zákruty, dostal balans, ešte sa stihol vyhnúť šesťstotrojke, ktorá išla pred tou osudnou. Potom zrejme zbadal na ceste odstavený moskvič, chcel sa mu vyhnúť, no v balanse sa už nestihol vyhnúť aj piešťanskej šesťstotrojke. Pri náraze sám z auta vypadol a bol na mieste mŕtvy. Auto Štátnych kúpeľov po čelnej zrážke so šesťstotrojkou ministerstva kultúry prerazilo zábradlie a prevrátilo sa k železničnému násypu. Na základe týchto skutočností možno konštatovať nasledovné porušenie predpisov: Čierna jazda (vodiča P. Nečasa poslali do závodu Tatra na Mlynských Nivách, a nie do Pezinka). Neoprávnené odovzdanie vedenia vozidla. Neprimeraná rýchlosť v zákrute. Vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu.

Ďalej je tu, nie bez dôležitosti, moskvič, ktorý stál na ceste napriek tomu, že vyhláška č. 80 striktne zakazuje stáť na cestách prvej triedy bez závažného dôvodu. Žiaľ, číslo tohto moskviča nebolo možné zistiť, nech jeho majiteľa aspoň výčitky svedomia trápia.

V piešťanskej šesťstotrojke zomrela už spomínaná celá päťčlenná posádka. Vo vozidle Ministerstva kultúry SSR bol usmrtený 24-ročný vodič Jozef Varga z Bratislavy. Pavel Nečas, ktorý mal v skutočnosti viesť služobné vozidlo, a 20-ročná Nataša Krupová utrpeli ťažké zranenia.“

Aj túto smutnú udalosť, ktorá však rovnako ako aj iné, radostnejšie, patrí do histórie hotela, vedenie kúpeľov zahrnulo do aktivít, ktorými si chce uctiť a pripomenúť 110. výročie vzniku hotela Thermia Palace. Otvorili ho 1. mája 1912, na výročný sviatok chystajú veľkolepé oslavy.