Svet sa zmení, aj ten športový
Začnem pozitívne. Po dvoch rokoch a takmer jednom týždni sa od pondelka 14. marca úplne uvoľnili opatrenia pre slovenský šport i ďalšie hromadné podujatia. Tréningy, športové súťaže a zápasy sa budú môcť konať v režime základ, teda bez kapacitných obmedzení. Jedinou podmienkou na podujatiach zostáva povinné nosenie respirátorov.
Tomáš Horký (Autor: red)
Od začiatku marca 2020, keď prepukla pandémia koronavírusu, žili športovci vo veľkej neistote. Celý šport bol najskôr stopnutý a následne fungoval v obmedzenom režime. Profesionálny šport sa musel vyrovnávať s neúčasťou divákov na tribúnach, pravidelným testovaním, výpadkami súvisiacimi s karanténami. Amatérsky a mládežnícky šport zasa s meniacimi sa opatreniami a zatváraním a následným otváraním športovísk, obmedzeným tréningovým režimom a podobne. Šport utrpel výrazné straty, nielen finančné a materiálne, ale najmä morálne, rozvojové a výkonnostné. Som však rád, že už sa bude dať fungovať bez výrazných obmedzení a začneme sa vracať do čias spred dvoch rokov. Pevne verím, že si ľudia opäť nájdu cestu k aktívnemu športovaniu a takisto k športovým podujatiam.
Nikdy by mi však nenapadlo, že radosť z postupného návratu do normálu prebije niečo také vážne ako vojnový konflikt na Ukrajine a v 21. storočí bude vojna tak blízko nás. Hlboko odsudzujem bezprecedentnú a agresívnu ruskú inváziu do krajiny našich východných susedov. S veľkým rešpektom obdivujem ich odhodlanie brániť krajinu aj za cenu vlastného života. Plne podporujem čo najprísnejšie sankcie voči Rusku, pretože v minulosti sa vždy ukázalo, že na nich platí len sila a ráznosť.
Žiaľ, dotýka sa to i športu. Drvivá väčšina športových organizácií na čele s Medzinárodným olympijským výborom sa rozhodli izolovať ruských športovcov, športové kluby či reprezentácie z medzinárodných podujatí a myslím si, že je to, žiaľ, správne. Nemám nič proti ruským športovcom a súhlasím s argumentom, že oni za počínanie predstaviteľov svojej krajiny nemôžu. Aj keď sa nájdu takí, čo sa k diktátorovi Putinovi hrdo hlásia. Ale ani ukrajinskí športovci nemôžu za to, že pre ruskú agresiu nemôžu vôbec fungovať a mnohí bránia svoju krajinu pred okupačnými jednotkami so zbraňou v ruke. A hlavne nevinní ľudia nemôžu za to, že ich niekto bombarduje, pripravuje o strechu nad hlavou a v najhoršom prípade o život.
Niekto tvrdí, že šport a politika by sa nemali miešať. Hlúposť. Podpora Ukrajiny je jasné vymedzenie sa voči agresorovi a, bohužiaľ, v Rusku to musia pocítiť aj takýmto spôsobom. Všetci dúfame, že sa to čím skôr skončí. Jedno je ale isté – svet sa zmení, a aj ten športový.
